.....pretože, po pravde, som zažila pár krásnych dní, vďaka tomu, že sa mi podarilo prekonať aspoň časť svojich stavov. A to vďaka tomu, že som to vytesnila sem, vrátiť sa teda bolo ťažšie. Pripomínate mi to, na čo by som chcela zabudnúť. No to je dobre, je to moja súčasť a to nesmiem nikdy zabudnúť.
Dnes som do googlu napísala svoje meno, nevedela som, čo čakať. A bola som až na samom spodku strany, moja fotka tam ani nebola. Najprv ma to sklamalo, no teraz to vidím trochu inak. Odpoveď na otázku "Kto som" nenájdete na žiadnom mieste, len vo svojom vnútri. Nebudú to slová, ale pocit. Neviem kto som, ale v sedemnástich to je asi normálne. Cítim, že som dobrý človek, aj keď zamknutý vnútri tohto tela. No viem, čo je kľúčom.
Niektorí ľudia našli svoj kľúč, svoju slobodu, v piesňach. Ja takú pieseň nikdy nenájdem. To čo však odomyká moje mreže je pero a papier.
Neviem kto som, no viem, čo je mojím "poslaním". Musím písať...a nikdy nesmiem prestať, pretože to je môj kyslík. A celý deň, keď som v škole, s priateľmi, rodinou....je to fajn, no nedýcham, to až večer, keď zasadnem k notebooku sa nadýchnem s plných pľúc.
Neviem, či sa mi podarí to dokázať iným, no ja už viem, že som spisovateľ. A toto poznanie si nenechám nikdy vziať, pretože tak je to správne...
Kto som? (úvaha)
28.04.2013 22:01:05
Dlhšie som sa neozvala...
Komentáre
Vieš čo je super?
v 17-tych
- píš,píš...- je to tvoja podstata,tam sa nájdeš ...
- a,že ťa to robí spokojnou- šťastnou,tak to je najdôležitejšie !
promi.../joj-máš to dlhé..!!/
:))