Táto mi znela až tak rúfusovsky...

Ja básne veľmi nečítam, neviem prečo, no akosi mi to nereže.
Len Rúfusa som čítal, ale dávnejšie. A aj to len polovicu zbierky, ale poviem ti, že ma oslovil. Asi ju aj dočítam :) Tak možno preto ho tam cítiš, neviem... Je to paradox, že básne píšem, ale nečítam, no taký je môj celý život :))

a ja moták som zabudol poďakovať..ďakujem ;)

Kedysi som písala veľa.

Ale teraz som na tom tak, že za jediné naozaj zaujímavé čítanie považujem poéziu. Hádam aj preto, že v nej najvac cítiť dušu jej autora. Zvyčajne je to o ňom samom, kým v próze sa autori skôr zvyknú vyjadrovať o iných.

A to Rúfusovské tam dosť silno cítiť...

v tej spleti tvorby vymotať a vždy si nechám poradiť kvalitu. A tak to bolo aj s Rúfusom. No moje naj čítanie bola Citadela od Exupéryho a stále aj je. Teraz čítam pomenej, ale stále dačo. Viac píšem a zisťujem, že rád :)

Fakt ma nič nedokáže viac osloviť, než dobre napísaná báseň.

Ale básni mi to omnoho ťažšie, ako kedysi.

je naozaj premenlivý. Myslím si, že dnes ťažko, no pomenia sa okolnosti a ty opäť začneš dávať jednu za druhou.
Ja by som rád ešte popritom písaní aj dačo s hudbou, no časovo to akosi nezladím. Hudba mi dávala vnútorne naozaj veľkú silu. Uvidím, ako sa tá premenlivosť prejaví v mojom živote :)))

Púšťam si to...

Ja ju milujem.
Ona má totižto toľko odtieňov a veľkú silu. A naozaj dlhú tradíciu. A pre európske ucho býva niekedy neuchopiteľná. Treba si aj zvyknúť, pochopiť jej zákonitosti a tak :) Až rokmi som nakukol pod jej pláštik...

Hned mi padla do ucha. Je iná, ale ja mám celkovo rada všetko, čo sa vymyká z radu.

počúval prvýkrát aj ja, no v niektorých ľuďoch vyvoláva až zlosť alebo odpor. Ja to mám zase pri death metale a sa mi ani neudujem :))

prajem ti krásnu noc a šťastné pero na ďalšie básne.

To isté som ti chcel napísať aj ja, tak dobrú prajem...

Zaujíma ma výtvarné umenie. Preto sa vyjadrím najskôr k obrazu.
Škoda, že neuvádzaš niečo bližšie k nemu. Je trochu ponurý... ale dosť výbušný...
A teraz k básni. Ilustráciu si zvolil vhodnú. Len je trochu ťažká na dvíhanie do nebies...

Obrázky sú od ľudí, čo sa trošku realizujú aj duchovne. Preto ich sem dávam.
Skôr ako ponuro na mňa pôsobí celkom dynamicky a silou prírody. Preto som ani nechcel, aby povznášal. A aj báseň skôr vyjadruje silu prírody(aj keď je to tam skryté) a v nej pokoru. A v nej ďalej našu malosť a veľké nároky.

Neviem prečo búrka pôsobí na ľudí smutne. Pre mňa znamená vlahu a silu :)