Som hokejový fanúšik, ale už ma však viackrát nazvali aj fanatikom.
Milujem víťazstvá a nejako prežívam aj tie prehry. Ale to som asi jedna z mála. Nenávidím ohlasy po prehratom zápase...keď počujem „fanúšikov“ nadávať na vlastných hráčov. Ak nadávajú na vlastných tak to nie sú fanúšikovia, a pre mňa už vôbec nie. Hokejisti predsa nie sú stroje, ktoré musia vždy len vyhrávať. Každému, aj tomu najlepšiemu sa predsa stane, že ten zápas jednoducho nevyjde. Vtedy ich tiež treba pochváliť za snahu a veriť, že v ďalšom zápase vyhrajú.
Nie hneď nadávať. Ako by sa títo ľudia cítili na mieste tých hokejistov?
A takisto nenávidím „fandenie“ typu: „Čo najviac nadávať na súperov!“
Ja viem, že nie všetci fandíme tomu istému tímu, ale to predsa nie je dôvod, aby sme hneď nadávali na iný.
Samozrejme, chcem aby naši vyhrávali...to je predsa na športe to najkrajšie, vidieť radosť z úspechu...
Ale aj keď sa nedarí, prídem na štadión a verím, že možno dnes vyhráme...a keď nie, nič sa nestane...prídem zas.
Nechápem ľudí, ktorí po prvej prehre prestanú na hokej chodiť.
Ja patrím k ľuďom, ktorí budú na ten hokej chodiť vždy a fandiť za každých okolností. Či už sa darí alebo nie.
Nie je umenie chodiť keď sa vyhráva, ale zotrvať keď sa prehráva. Veď raz začnú vyhrávať a ja budem pri tom.
Radšej nech chodí stále 1000 ľudí, ktorí fandia, ako by mal byt plný štadión ľudí, ktorí ani nevedia čo to hokej je...
Zaujímavé, že na play off si každý čas nájde a na ten hokej príde. A hrá sa na veľkého fanúšika. Ale ani teraz si po prehre svoje komentáre neodpustia...
Ako keď sme boli majstri. Vtedy žil hokejom naozaj každý. Chvíľu. Začala nová sezóna a všetko sa zase vrátilo do normálu – poloprázdny štadión, ľudia poznajúci sa pomaly po mene.
Nevadí, tu sa aspoň ukazuje kto je to pravý fanúšik.
Príde play off a náš štadión sa znova naplní. Zase nachvíľu.
Túto sezónu asi nie, ale budú ďalšie...
Komentáre
Pekné
dakujem
:))
Minulú sezónu som fandila Žiline a držala som im palce aby vyhrali play off. A stalo sa. Bolo tak trochu aj preto, lebo som to chcela dopriať Šterbákovi, terajšiemu trénerovi Košíc, pretože u nás odviedol kus práce s chalanmi. Bol prísny ale malo to svoje opodstatnenie. Bola som na 4. finálovom zápase v Žiline a aj v Poprade keď vyhrali zaslúženú trofej. Bol to super zážitok. Chcela by som aby aj moji chalani dosiahli túto métu. A držím palce aby sa to u žilinských vlkov v budúcej sezóne polepšilo. Bol to dobrý tým. Je smutné čo z neho zostalo. Takže nech žije hokej.
dúfam
to
PRAVDA