Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Projekt rozvoja a riadenia Slovenskej televízie

    
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
/rozšírená 2. verzia/
 
 
 
 
 
Autor: PhDr. Ľubomír Belák
 
 
 
OBSAH
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
I.     Východiská
 
Duálny systém vo sfére elektronických médií prešiel najmä v posledných piatich rokoch viacerými zmenami. Nielen u nás, ale v celej Európe, pociťovať veľké rozdiely najmä medzi východoeurópskymi verejnoprávnymi médiami, ktoré museli prejsť cestu transformácie, nielen čo do formy, ale najmä obsahu a myslenia tých, ktorý ho napĺňajú - novinárov. Riadiaci pracovníci v médiách sa nevyhli výraznému tlaku potreby ekonomického rastu, ktorý podmieňuje všetky sféry spoločenského života. Pokiaľ medzi komerčnými médiami neraz vidíme takmer identickú zhodu v programovej stratégii, verejnoprávne média v jednotlivých štátoch Európy sa takmer vôbec nepodobajú. Je to závislé najmä od vnímania týchto médií danou spoločnosťou a štátom,  na území ktorého vysielajú. Pokiaľ staršie demokratické štáty, ako Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Holandsko, majú verejnú službu jasne zadefinovanú, postsocialistické štáty sú pod vplyvom politických a ekonomických zmien, ktoré sa len okrajovo zaoberajú otázkou verejnej služby. Neraz je to politická neochota, vyrovnať sa s problémom verejnej služby, inokedy je to podľahnutie tlaku diváckej verejnosti, ktorá mediálny trh vníma celistvo a neraz si neuvedomuje odlišnosť rolí, ktoré média vzhľadom na duálny systém hrajú.
Základnými znakmi verejnoprávneho média, ktorými sa odlišujú od súkromných médií je finančná samostatnosť, manažérska a redakčná nezávislosť najmä voči politickým a ekonomickým štruktúram.
Jedným z rozporov  vo vnímaní verejnoprávneho média je požiadavka vysokej sledovanosti /ratingu/ na jednej strane a na druhej  strane zodpovednosť zo zákona, kde je zadefinovaný spoločenský konsenzus o povinnostiach, postavení a právach, podľa ktorých sa musí verejnoprávne médium riadiť. Podobné rozpory vznikajú aj  v iných sférach, najmä v školstve a v zdravotníctve, kde sa neraz skloňuje problém financovania a zabúda sa na obsah – vzdelanie a zdravie. Ekonomická prosperita a ekonomický rast ešte nemusia znamenať kvalitu či úžitok pre naplnenie potrieb občana. Spoločným znakom verejnoprávnych médií neraz býva najmä nedostatok finančných prostriedkov, čo sa odráža aj na nedostatočnom plnení úloh, ktoré verejnoprávne média napĺňajú, či by ich napĺňať mali. Všeobecne je známa skepsa medzi novinármi a tvorcami televíznej publicistiky a spravodajstva. Výrazný tlak na emotívnosť príspevkov bez hlbšieho a pravdivejšieho obsahu posúva aj seriózne príspevky do sféry bulváru a povrchnej zábavy. Je to najmä tlak manažmentov, ktoré podliehajú verejnému dopytu po príbehoch a zábave bez kontextu a potreby občanov byť pravdivo a objektívne informovaní.
 
Popri otázkach pravdivosti a kontextuálnosti je tu aj obrovský problém absencie kultúrnych mechanizmov. Pritom práve kultúra zohrala pri civilizačnom a demokratizačnom procese najdôležitejšiu úlohu. Kultúru je potrebné chápať ako hodnotový systém spoločenstva s ambíciou tvorivo pristupovať ku všetkým činnostiam,  ktoré človek – občan vykonáva v pracovnom ale aj súkromnom živote. Kultúra v tom najširšom kontexte je aj súbor vzorov, či už správania, postojov, názorov a záujmov, ktoré majú svoju historickú podstatu. Sú to aj tie najzákladnejšie idey, ktoré definujú existenciu spoločnosti. Jej hybnou silou je tvorivá činnosť. Je uchovávaná v  súboroch symbolov vyjadrených v artefaktoch a v systéme kultúrnych inštitúcií, ktorých funkcia je jasne definovaná.
Kultúra je dnes zväčša chápaná ako umelecká kultúra. Je to však len malý, aj keď podstatný, úsek kultúry.
 I napriek tomu, že v každej spoločnosti sa deklamujú kultúrne slogany, zväčša sú to už len ikony bez hodnotového pozadia a kontextu. Preto aj kultúrny slogan „kultúrna inštitúcia“, ktorý označuje organizáciu niečím, čo táto nevykonáva, je len prázdnym ornamentom . Takáto inštitúcia je zbytočná.
 
Polemika či je potrebná verejnoprávna inštitúcia, alebo nie, v súčasnosti, po vstupe do Európskej únie je bezpredmetná.  Názor Európy bol vyjadrený v Protokole o systéme verejnoprávneho vysielania pripojenom ku Amsterdamskej zmluve 1997, kde sa  verejnoprávne vysielanie považuje za „priamo prepojené s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti a s potrebou zachovania mediálnej plurality“. Protokol obsahuje záväzok, že v prípade ponechania verejnoprávneho vysielania v kompetencii členských štátov, zabezpečia jeho financovanie „v záujme splnenia verejnoprávneho poslania.“ V roku 2005 na siedmej Konferencií európskych ministrov o mediálnej politike (Kyjev) Rada Európy znovu potvrdila dôležitosť verejnoprávneho vysielania ako „prvku sociálnej spojitosti, reflexie kultúrnej diverzity a zásadného faktora pluralitnej komunikácie prístupnej všetkým.“ Európska komisia súčasne zdôraznila, že štátna podpora verejnoprávneho vysielania musí prejsť testom proporcionality, čo znamená, že táto podpora nesmie prekročiť konečné náklady na splnenie verejnoprávneho poslania.
 
/OS  monitorovacia správa TELEVÍZIE V EURÓPE – 2005/
 
 
 
V súčasnosti zažíva Slovenská televízia ako kultúrna inštitúcia istú sebareflexiu, či a ako napĺňa to, čo je jej poslaním. Jej činnosť, ciele, ale aj hodnotový systém je zverejnený v zákone o STV a ostatných zákonoch, ktorými by sa mala riadiť. Zatiaľ však s každým novým manažmentom sa obracia na verejnosť s otázkou „ako vám slúžiť?“.
Nie je potrebné meniť slová v zákone o verejnej službe, dodávať nové formulácie. Čo je treba, je dlhodobo nastaviť jej činnosť, aby spĺňala zákonom stanovené úlohy a dodržiavala kódex, ktoré prináša duálny systém.
 
V ostatnom období možno STV, a to ako sa javí prostredníctvom svojej programovej služby, charakterizovať ako radovú plnoformátovú televíziu s jasnou stratégiou vysielať pre väčšinového diváka. Je to najmä programová štruktúra, podiel vlastnej a prevzatej televíznej tvorby a spôsob rozpočtovania finančných prostriedkov, ktoré sú ovplyvnené zásadným rozhodnutím o smerovaní média. Základným ukazovateľom kvality inštitúcie je podiel na sledovanosti medzi televíziami vysielajúcimi na Slovensku. Preto aj oba programy STV napriek vonkajškovej žánrovej odlišnosti len okrajovo akceptujú požiadavky menších diváckych skupín, ktoré požadujú iné relácie, iný prístup k informáciám a iný typ oslovenia diváka verejnoprávnou inštitúciou. Ako verejnoprávna inštitúcia sa správa neštandartne. Nemožno uprieť, že prešla, čo do organizačnej štruktúry, spôsobe riadenia a ekonomickou stabilizáciou, radikálnymi zmenami. Boli to zmeny „nového začiatku STV“. Nanešťastie tento nový začiatok znamenal odklon od naplnenia úloh verejnej služby, ktorej obsah je definovaný v zákone o STV. Navyše sa začala správať ako partner iných súkromných televízií na komerčnom mediánom trhu a hľadala všetky možné spôsoby byť komerčne úspešná.
Výrazne sa znížil podiel pôvodnej tvorby.  Vytratili sa televízne žánre, ako sú vzdelávacie programy, programy pre najstaršiu generáciu, folklór a ľudové tradície, záznamy umeleckých a kultúrno-spoločensky dôležitých podujatí, relácie analytickej a kritickej publicistiky, a mnohé ďalšie. Jednoducho z televíznej obrazovky STV zmizli.
Identita kultúrnej inštitúcie spojená s propagáciou kultúry Slovenskej republiky bola nahradená značkami /Jednotka, Dvojka/, ktoré práve naopak nivelizovali všetky identifikačné znaky národa, krajiny a občanov. Jednotka a Dvojka ako názvy dvoch programov STV vychádzali zo zámeru prestrihnúť minulosť STV a začať od začiatku. Podobne to robili a doteraz robia barbari, ktorí vždy začínajú od začiatku
Ani zámer komerčne posilniť STV v minulých rokoch nevyšiel tak, ako sa v novom televíznom slogane tvrdilo. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami STV ku koncu pôsobenia manažmentu generálneho riaditeľa Richarda Rybníčka klesla priemerná sledovanosť Jednotky o 6 percent. Zlou komerčnou aktivitou v oblasti akvizície, nakupované programy a licencie boli neúmerne cenovo nadhodnotené , čo narušilo celý mediálny trh na Slovensku. Na rozdiel od súkromných televízií, ktoré nie sú financované z verejných zdrojov sa vedenie STV správalo ako vlastník súkromného majetku. STV získala neštandartne „dotovanú“ výhodnú pozíciu na komerčnom trhu, čo v mediálnej európskej sfére nemá obdobu. Pokus o dramatickú tvorbu skončil fiaskom, licenčný televízny cyklus Slovensko hľadá SuperStar nebolo možné realizovať bez toho, aby STV neporušovala zákon o reklame a zákon o vysielaní a retransmisii. STV, ktorej úlohou bolo prinášať cez dramatické postavy vzory správania, poukazovať na kultúrne hodnoty a objektívne informovať, sa zmenila na súťažiaceho pri zápase o diváka za každú cenu.
Tak sa stalo, že Slovenskej televízii začal diktovať trh a hlad divákov po zábave, pretože len tam bola konkurencie schopná – za cenu straty poslania.
Jediná možná cesta do blízkej, ale i vzdialenej budúcnosti nie je návrat, ale posun STV k modernému chápaniu dôležitosti objektívnej a pravdivej informácie, k obsahovej kvalite, podpore umeleckej sféry, vytváraniu  priestoru pre dialóg na televíznej obrazovke naozaj všetkým občanom a začať sa konečne správať ako dospelá verejnoprávna inštitúcia.
 
Preto je v úvode projektu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie potrebné jasne definovať obsah verejnej služby v médiách, ktorý pozostáva zo skutočností, že:
-      ide o kulturálny model komunikácie. Je procesom zapájania sa do spoluvytvárania spoločnej kultúry.
-      Ide o zodpovedný a uvedomelý prístup k informáciám a k masmediálnej komunikácii, kde inštitúcia, médium poskytuje zdroje pri tvorbe a dynamizácii hodnotového systému spoločnosti  -  a tým napĺňa verejnú službu
-      Poslaním Slovenskej televízie  je napĺňať verejnú službu s vedomím spoločenskej zodpovednosti.
-      Spoluzodpovedá za stav kultúrneho prostredia spoločnosti.
 
Zákon o STV č. 16/2004 Z.z. jasne definuje základný obsah verejnej služby. Podľa neho je STV je vysielateľom a  poskytovateľom programovej služby, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s pocitom spoločenskej zodpovednosti, a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov.
 
Práve o tom je predložený projekt.  Je to súhrn činností, ktoré naštartujú mechanizmy „trvalej udržateľnosti verejnej služby v STV“, ktorá musí byť finančne, manažérsky a redakčne nezávislá.
 
 
 
 
 
 
 
 
I.3.   Slovenská televízia vo faktoch a číslach
 
Z dostupných materiálov sa o štruktúre výroby, vysielania, finančných nákladoch a výnosoch dozvedáme len málo. Ale aj tieto čísla hovoria o nie práve najlichotivejších porovnaniach jednotlivých období.
Výber koncesionárskych poplatkov pre STV sa realizuje mimo inštitúcie /Koncesionár, s.r.o./ za províziu, ktorá významne odčerpáva finančné prostriedky /80 miliónov Sk/. .
Zvýšenie vysielacích hodín /r. 2002 - 10 763 hod., r. 2005 - 15 905hod./ je len optickým úspechom novej vysielacej štruktúry zaradením vyššieho pomeru repríz najmä v nočných vysielacích časoch.
Neúmerný nárast externej výroby / r. 2002 – 162 hod. , 2005 – 1670 hod./ , najmä dabingu, zapríčiňuje významný pokles vlastnej výroby /2 800 hod/, čo, pri pohľade na fixné náklady televízie, predražuje celkovú vlastnú výrobu a neúmerne zaťažuje finančné zdroje vyplatené za externé služby.
V roku 2005 STV vyplatila takmer 119 miliónov korún na externú výrobu. V programe sa to odrazilo najmä v neúmernej presile zábavných relácií typu „Slovensko hľadá SuperStar“. Ku ktorým z diel, ktoré stáli koncesionárov 119 miliónov korún sa niekedy divák vráti? Odpoveď je jednoduchá – k žiadnym. Boli to nenávratne vyhodené peniaze.
Výrazný pokles zamestnancov je opäť len optický úspech / r. 2002 – 2017 osôb, r. 2005 – 812 osôb/, pretože na výrobe a fungovaní STV sa podieľajú externí pracovníci, čo vo výsledných číslach /viď služby, honoráre/ znamená rovnaký stav ako v roku 2003, s prihliadnutím na zníženie odvodov za vlastných zamestnancov.
Skresľujúci je aj mzdový údaj vo vzťahu k zamestnanosti. Pokiaľ v roku 2003 sa na mzdách pre 2017 zamestnancov prefinancovalo 326 647 000.- Sk, čo je v priemere 161 946 .- Sk na jedného pracovníka, v roku 2005 to bolo pri stave 812 zamestnancov    260 853 000 .- Sk, čo je v priemere    321 247.- Sk na jedného zamestnanca. Tento nárast ceny pracovnej sily je neúmerný výkonom zamestnancov a rastu ceny za prácu v SR.
 
 
 
PROGRAMOVÉ TYPY
 
 
Mer. Jedn.
2003
2004
2005
Spravodajský
%
15,3
16,78
16,64
Publicistický
%
15,8
14,31
10,13
Športový
 
%
7,5
8,53
4,11
Vzdelávací
%
1,3
3,27
1,59
Zábavný
 
%
7,2
10,35
8,91
Náboženský
%
1,2
0,51
0,61
Hudobný
 
%
4
4,32
3,3
Dramatický
%
31,2
32,35
33,93
Dokument
 
%
6,2
9,58
10,55
 
V programe chýbajú vzdelávacie relácie, znižoval sa podiel športu a pokles zaznamenala aj publicistika. I napriek vysokému podielu dramatických programov je potrebné podotknúť, že išlo spravidla o zahraničnú tvorbu, televízne seriály a telenovely zväčša pochybnej úrovne. Argument, že STV vysiela pre ľudí, vyznieval populisticky, pretože jednou  z požiadaviek na vysielanie verejnoprávnej inštitúcie je kvalita. Ako v mliekárni by sa nemala predávať americká whisky, a v supermarkete pokazené mäso, v STV by nemala prevažovať pochybná filmová a televízna tvorba, nízkej úrovne, plnej násilia a extrémizmu.
Výrazne nízky je podiel hudobnej tvorby. Hádam v posledných rokoch nebola odvysielaná ani jedna opera, nebol priamy prenos z otváracieho koncertu Bratislavských hudobných slávností a džez sa na televíznu obrazovku dostával v neskorých vysielacích časoch, kde konkuroval erotike a násiliu na obrazovke.
Okrajovou diváckou skupinou boli aj deti, mládež a občania v dôchodkovom veku a diváci s vyhranenými profesnými alebo osobnými záujmami. Pre všetkých servírovala verejnoprávna televízia takzvaný rodinný balík programov, ktorý psychológovia definujú ako program mentálne určený pre šestnásťročných divákov.  Otázky zdravia, životného prostredia, životného štýlu, spoločenských vied, umeleckej kritiky sa na obrazovke objavovali len sporadicky a to v pochybnej forme a obsahu.
Diskriminácia menšinového diváka bola jasne preukázateľná v prospech marketingového argumentu sledovanosti, ktorý je dôležitý najmä vo vzťahu k predaju reklamného času.
 
-          pri hodnotení programu podľa jednotlivých programových typov za rok 2004  Radou STV sa opakovali konštatovania o nedostatočnom zastúpení pôvodnej televíznej tvorby v rámci jednotlivých programových typov a konkrétne odporúčania zaradiť ďalšie pôvodné formáty do vysielania Slovenskej televízie.
§   „pripraviť východisko pre podporu a ďalší rozvoj pôvodnej audiovizuálnej tvorby v širokom spektre žánrov;
§  otvárať tvorivé a technické možnosti pre konfrontáciu s európskou a svetovou tvorbou, najmä uvádzaním kvalitných nakupovaných programov na oboch okruhoch;
§  nadväzovať na tradičné hodnoty vo všetkých žánroch kvalitnej pôvodnej televíznej produkcie z minulosti“.
 
Jednoznačne možno konštatovať, že úlohy splnené neboli ani v roku 2005, naopak sa posilňoval nákup zahraničných neeurópskych relácií a pôvodná tvorba zostala naďalej popoluškou vo verejnoprávnej televízii.
 
I.4.   Ľudské zdroje
 
V STV sa po roku 2003 výrazne znížil počet pracovníkov. Podľa vtedajšieho vedenia bolo tak urobené na základe auditu, ktorý konštatoval prezamestnanosť v organizácii. Neselektívne hromadné prepúšťanie malo za následok odliv odborných pracovníkov so skúsenosťami. Bolo to viditeľné najmä na programových úsekoch, kde vedenie plánovalo výrazn e zmeniť filozofiu vysielania a tým aj vlastnej práce. Opticky to vyzeralo výhodné aj po ekonomickej stránke, pretože sa tým mali pravdepodobne znížiť odvody za zamestnancov. Vyhovelo sa tlaku diváckej verejnosti, ale najmä ekonómov, zoštíhliť organizáciu, ktorá by bola flexibilnejšia, úspornejšia a tým i modernejšia. Táto personálna zmena však popri pozitívach znamenala, že v mnohým zložkách STV nastúpili pracovníci s krátkodobými zmluvami, prípadne zmluvami na služby u tých , ktorí mali živnostenské oprávnenie, alebo redaktori platený na základe honorárových zmlúv. Navyše sa nebral zreteľ na odbornosť a prax, ale predovšetkým na vek.
Preto sa reálne stav pracovníkov, ktorí zabezpečujú chod televízie, znížil len čiastkovo, čo má za následok personálna nestabilitu najmä v spravodajstve a publicistike.
Zrušenie vlastnej dabingovej výroby a uzatvorenie špecializovaných pracovísk znamenalo stopercentné prepustenie odborníkov, ktorí sa profesne orientovali na túto prácu. Argumentom bola ekonomická výhodnosť realizovať dabingy v externom prostredí. Žiaľ už len porovnaním cien a kvality dabingu je jasným dôkazom, že toto rozhodnutie bolo účelové.
Vzhľadom na nedostatok presnejších údajov nie je známe, aký podiel v súčasnosti tvoria odborní pracovníci, redaktori, dramaturgovia, technici a administratíva.
 
 
I.5.   Legislatíva
 
Verejnoprávna inštitúcia je legislatívne upravená zákonom o Slovenskej televízii. (č. 16/2004 Z.z.). Zákon vymedzuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Slovenskej televízie, jej orgánov, hospodárenie a financovanie.
Podľa zákona je vysielateľom a  poskytovateľom programovej služby, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s pocitom spoločenskej zodpovednosti, a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov.
Aj keď zákon jasne vymedzuje obsah programovej služby a tým vlastne aj služby verejnosti, nemá silu presadiť sa v prostredí STV, pokiaľ vedenie televízie nemá cieľ, zo subjektívnych alebo objektívnych príčin, napĺňať vysielanie uvedeným obsahom. Výrazný voluntarizmus, ktorý prevláda s príchodom každého nového manažmentu je vyslovene barbarský čin, keď všetko, čo bolo predtým, je zlé a všetko čo príde je jediné dobré, kvalitné, účelné a správne.
 
zákone č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch so zmenami a doplnkami nie je jasne definovaná valorizácia poplatku a spôsob výberu, ktorý zaručí čo možno najvyššiu úspešnosť .
 
Zákon 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii všeobecne upravuje povinnosti vysielateľa na území SR, ale jeho porušovanie je obvyklým javom vo všetkých televíziách. V prostredí STV navyše jeho porušovanie výrazne vplýva na vnímanie tohto média verejnosťou.  Pragmatický voluntarizmus vo verejnoprávnej inštitúcii nemá miesto. Nositeľka sloganu o kultúre nemôže navonok zámerne porušovať právne normy a nakladať s verejným majetkom ako so súkromným.
V neposlednom  rade je to aj zákon o reklame č. 147/2001 Z.z. a jeho uplatňovaní v STV.  Aj tu by verejnoprávne médium malo dôsledne dodržiavať všetky jeho ustanovenia, ktoré zaručujú vysokú mieru jeho kredibility, pretože tým zvyšuje aj svoju cenu.
Problematické je zákonné obmedzenie sponzoringu. Najmä v umeleckej sfére by tento zdroj príjmov výrazne posilnil finančnú základňu pre pôvodnú autorskú a interpretačnú  tvorbu.
Z finančného hľadiska je problematický zákon o DPH, kde STV si ročne nemôže pri odpočte DPH, ktorý je upravený pre verejnoprávnu inštitúciu tzv. koeficientom, uplatniť okolo 80 miliónov.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
II.   Ciele
 
Ak je celospoločenský konsenzus o STV, ako o kultúrnej a verejnoprávnej inštitúcii, potom je úlohou najbližšieho obdobia naplniť ciele, ktoré privedú túto inštitúciu bližšie k želanému ideálu. Ten sa naplní, len ak sa Slovenská televízia stane organizáciou s programovou a finančnou stabilitou. Organizáciou s trvale udržateľnou vysokou kultúrnou a informačnou hodnotou, ktorá prostredníctvom odborne vyspelých pracovníkov bude zárukou kvality a náročnosti.
Na tejto ceste je potrebné naplniť tieto ciele.
 
 
 
Jedným z prvých cieľov je návrat k identite televízie, ktorá nie je len jedna z radu slovenských televízií, ale je zároveň aj nositeľka obrazu Slovenska, médiom, ktoré šíri všetko to, čo pozitívne naša spoločnosť prináša súčasnému multikulturálnemu svetu. Preto spojenie vysielateľa a krajiny, ktorej občanom robí verejnú službu musí byť základom jednotnej identity televízie.
V projekte rátam s návratom označenia STV 1 a STV 2
 
 
 
Ústredným motívom zmien v najbližšom období je práca nad koncepciou programovej služby rozmenenej do programovej skladby a programových typov.
Poslanie verejnoprávnej televízie nie je vysielať pre všetkých a tým preferovať väčšinového diváka, ktorý je hlavným argumentom komerčného efektu premietnutého do ratingu. čím  prehlbuje diskrimináciu menších záujmových skupín s iným názorom na to, čo chce vo vysielaní svojej televízie vidieť a dostať.
Chceme budovať televíziu pre každého. Právo na ňu majú nielen diváci Superstár a telenoviel, ale aj milovníci divadla, ochrancovia životného prostredia a iní, ktorých parciálne potreby v STV nie sú naplnené.
Zo zákona, ale aj zo zmyslu jej poslania je v prvom rade vysielateľom a propagátorom kultúrnych obsahov, ktoré ako médium zbiera, triedi, spracováva a šíri. Jej akčný priestor je éter, vysielanie, šírenie kultúrnych posolstiev. Zažité vnímanie STV ako hlavného zdroja tvorby kultúry na Slovensku nemá opodstatnenie a nie je ani správne. Jej najhlavnejšou úlohou je byť zrkadlom a priesečníkom snáh občanov  o zdravý životný štýl, uplatňovanie pozitívnych postojov a spôsobov správania ale najmä byť platformou, kde sa stretáva rôznorodosť názorov na všetky spoločenské témy.
Slovenská televízia plní nemalú úlohu ako iniciátor tvorivých počinov v oblasti umeleckej kultúry. Za posledných pätnásť rokov vyrástla nezávislá skupina producentov, a prichádzajú noví, ktorí na profesionálnej báze realizujú pôvodnú audiovizuálnu slovenskú a európsku tvorbu. Nie sú to akýsi cudzopasníci, ktorí vyciciavajú inštitúcie s jediným zámerom finančne profitovať z takejto spolupráce. Dnes je celosvetovým trendom, aby práve umelecká tvorba bola nezávislá, ale zároveň aj zodpovedná za dielo, ktorému vdychuje život. Práve verejnoprávne médiá musia byť spoluiniciátormi spolupráce s externým prostredím za jasne definovaných vzťahov, do ktorých vstupujú buď ako koproducenti, vysielatelia alebo objednávatelia. Je bytostne dôležité, už aj vzhľadom na absenciu filmovej tvorby na Slovensku, aby  zintenzívnela medzinárodnú spoluprácu a tak dávala našej profesionálnej umeleckej sfére priestor na prácu. Práve cez kvalitné umelecké diela sa môže naša krajina zviditeľniť. Nové prostredie Európskej únie kladie dôraz na stabilizáciu národných kultúr, aby nezostali len tradíciou a spomienkou na minulosť, ale aby neustále obohacovali pestrú ponuku krajín Európy. Preto jedným z hlavných programových cieľov je výrazne posilniť pôvodnú umeleckú a dokumentárnu tvorbu vo vysielaní a v realizácii nových diel .
 V programovej skladbe sa musí odraziť polyžánrovosť, pestrosť ale najmä vlastná náročnosť v príprave a realizácii. Tu bude potrebné nadviazať permanentný dialóg s celou kultúrnou obcou, aby spolurozhodovali o náplni a obsahu prezentovanom v programovej službe.
V oblasti televíznej žurnalistiky bude potrebné  od základu postaviť najmä spravodajstvo, ktoré sa nechalo vtiahnuť do súťaže o povrchné a bulvárne správy jazykom, ktorý chce skôr zabaviť diváka ako ho plnohodnotne a objektívne informovať.
Bude potrebné hľadať nových ľudí najmä do vedenia tak dôležitého úseku STV. Jedným z hlavných kritérií prinášaných informácií bude ich užitočnosť pre občana pri jeho rozhodovaní v každodennom živote a potreba naplnenia spoločenských ideálov, na ktorých stojí aj naša krajina.  Je to najmä hodnotová orientácia demokratického civilizovaného sveta v mene ľudskej dôstojnosti, zákonnosti, slušnosti a humanistickej angažovanosti. Informácie musia byť kontextuálne, zrozumiteľné a netendenčné.
Zrovnoprávnenie regionálnych a celoslovenských informácií vo vysielaní bude súčasťou koncepcie spravodajstva nielen čo do formy ale aj obsahu. Pluralita názorovposkytnutie priestoru tretiemu sektoru bude ďalšou prioritou televíznej žurnalistiky. Informačná diskriminácia je žiaľ z minulosti akoby nálepkou verejnoprávnej inštitúcie, kde pri každej politickej zmene, a tým i zmene vedenia STV, nastáva zmena kurzu obsahu a zaraďovania informácií.
V oblasti národnostných menšín vzniká neraz dojem, že na Slovensku žijú len občania jednej národnosti. Aj tu musí dôjsť k naplneniu potrieb informovanosti všetkých občanov národnostných menšín nielen vo vyhradenom čase, ale aj v dennom spravodajstve.
 
 
Realizácia televíznych relácií je kľúčovým problémom riadenia vo vnútri inštitúcie, kde tvorba je kolektívna, tímová, s vysokým nárokom na profesionálne zručnosti a vedomosti, ktoré sú pre tento druh práce jedinečné, blízke filmovej tvorbe.
Je potrebné systemizovať výrobné nadväznosti od redakčnej prípravy až po vysielanie. Vzhľadom na to, že STV prešla výraznými zmenami, ktoré zasiahli aj organizáciu výroby, je len ťažko možné z externého pohľadu navrhnúť zmeny vo výrobe. Očakávam, že po vnútornom audite vystúpia na povrch viaceré anomálie znefunkčnenia výroby STV, ktoré bude nutné opäť oživiť.
Televízia je fabrika na zvukovo-obrazové informácie, kde alfou a omegou je vysielací termín. Vysielanie dané vysielacou štruktúrou predurčuje celé plánovanie, ktoré musí mať svoj časový rozvrh, kontinuálnu spoluprácu realizačného tímu a citlivú kontrolu celého procesu až po vysielanie.
Pri zavádzaní výrobných mechanizmov do televíznej práce sa bude uplatňovať viacero východísk, aby celý proces mal nielen systém, ale aj logiku, časopriestorovú bezbariérovosť a racionalitu. Takýmito východiskami sú napríklad::
-       tímovosť
-       profesionálna náročnosť
-       plánovitosť
-       finančná ukáznenosť
-       osobná zodpovednosť
-       tvorivosť
K prehľadnosti a plynulosti výroby významne prispeje zavedenie operatívneho dispečingu. Tento bude nielen zjednodušovať rozhodovanie pri realizácii, ale bude zároveň aj účinným nástrojom kontroly čerpania finančných a výrobných zdrojov.
 
 
Televízne profesie sú špecifické a vyžadujú si popri vzdelaní aj skúsenosť a kreatívnosť. Každá televízna relácia je originálne dielo. Jeho realizácia si vyžaduje skúsených a odborne pripravených ľudí. Preto si treba uvedomiť, že plnohodnotného pracovníka nezískame len jeho odborným vzdelaním. Významná je najmä prax. Preto treba stabilizovať ľudské zdroje s cieľom trvale zabezpečiť vysokú úroveň pracovníkov. Redakčné, umelecké a technické profesie budú obsadzované v prvom rade na základe overenej kvality a odbornosti.
 
Poslednému manažmentu sa podarilo číselne znížiť počet pracovníkov, čo opticky a ekonomicky znamenal  posun v stave prezamestnanosti televízie. Žiaľ na úkor požadovaných odborných schopností a praxe, čo ublížilo inštitúcii, kde po desaťročia vyrastali osobnosti televíznej tvorby. Zároveň sa  pretrhol kontinuálny rast nových odborníkov.
 
Bude potrebné prehodnotiť stav pracovníkov a doplniť, prípadne vymeniť tých, ktorí chýbajú najmä na vedúcich pozíciách jednotlivých úsekov.
STV sa sústredí na vyhľadávanie nových spolupracovníkov najmä z prostredia spravodajstva a publicistiky. Tu vidím najväčší deficit ľudských zdrojov. Na druhej strane je potrebné spravodajcom a publicistom vytvoriť priestor na ďalší rast a zdokonaľovanie. Významnou požiadavkou je ovládanie a používanie spisovného slovenského jazyka, na čo sa musí brať zvláštny dôraz nielen pri prijímaní žurnalistov, ale aj pri ich účinkovaní pred kamerou a pri ich ďalšej odbornej príprave.
Nepôjde o čistky, ktoré boli známe z predchádzajúcich období manažmentov STV. Každý dostane šancu preukázať svoje schopnosti a vedomosti a samozrejme lojalitu k inštitúcii. V prípade, že sa pracovník v krátkom čase neprejaví, bude mu ponúknutá náhradná práca, alebo s ním bude rozviazaný pracovný pomer v zmysle zákona o pracovnom pomere.
 
 
Slovenská televízia, ktorá zabezpečuje vysielanie na dvoch svojich programoch je po dlhé roky finančne poddimenzovaná. Úlohy ktoré plní zo zákona ako i nastávajúce obdobie rozvoja digitálneho vysielania si vyžadujú hlbšiu analýzu finančných potrieb verejnoprávnej inštitúcie.
V súčasnosti sú zdroje financovania jasne definované zákonmi o STV a o koncesionárskych poplatkoch.
Pri pohľade na plán roku 2006 je zrejmé, že v roku 2007 STV hrozia nielen sankčné poplatky za právne spory, ale nemožno rátať ani s príjmom za predaj majetku vo výške 150 mil. Sk. Z prognóz na reklamnom trhu a z plánovaných zmeny charakteru programovej služby nemožno očakávať nárast príjmov z reklamy.
Preto v najbližšom období bude potrebné znížiť výdavkovú časť rozpočtu STV na maximálnu možnú hranicu.  Rezervy v príjmovej časti sú v ostatných službách, kde intenzívnou obchodnou činnosťou by bolo možné rátať s istým nárastom. Veľký otáznik sú agentúrne provízie. Z oficiálneho rozpočtu nevidno štruktúru týchto nákladov, avšak dá sa očakávať ich zníženie. Významná položka, kde by STV ušetrila na nákladoch je cena za výber koncesionárskych poplatkov.  Naštartovaním vlastnej dabingovej výroby sa znížia náklady na výrobu programu.
Dôležitým cieľom zabezpečovania výroby pôvodnej tvorby bude hľadanie rôznych možností spolufinancovania perspektívnych projektov či už z grantov v SR alebo Európskej únie.
Hľadanie koprodukčných partnerov a možností vstupovať do koprodukčnej spolupráce je aj ekonomickým nástrojom pri hľadaní zdrojov najmä na výrobu filmových a televíznych dramatických diel.
V oblasti nákupu programov do vysielania bude potrebné hľadať možnosti výhodnejších cenových relácií u dodávateľov, s ktorými STV dlhodobo spolupracuje. V každom prípade nie je namieste vstupovať do konkurenčného boja s komerčnými televíziami s tým, že STV ponúkne vyššiu cenu za dielo, o ktoré má záujem aj iná televízia na Slovensku.
Televízia musí vytvoriť taký systém plánovania kapacít, aby pracoviská boli plne vyťažené aj mimo vlastnej výroby. To znamená výraznejšiu iniciatívu v obchodnej činnosti pri zabezpečovaní výroby televíznych diel pre iných platiacich objednávateľov.
V otázke majetku STV stojí veľký otáznik nad výškovou budovou v Mlynskej doline. Už v súčasnosti je jej využitie malé. Navyše nevyhovuje potrebám modernej flexibilnej televízie. V projekte sa ráta s odstavením priestorov budovy a premiestnenie personálu do iných častí stavby STV. Perspektívna je možnosť odpredaja celej výškovej budovy.
 
Isté je, že iba šetrením sa STV nedostane z krízového postavenia pri zabezpečovaní verejnej služby.
V príjmovej časti bude potrebné oživiť viaceré možnosti, ktoré však v súčasnosti sú len vo forme úvahy.
Je to najmä štátny príspevok viazaný na účelové čerpanie finančných zdrojov, ktoré by poskytla vláda a parlament SR. Politické štruktúry by si mali uvedomiť, že nemôžu a niekedy našťastie ani nestoja mimo problematiky STV. Vzťah štátu a verejnoprávneho média nemôže stáť iba na úrovni legislatívnych zmien. Je potrebné si uvedomiť, že konsenzus medzi politikou a verejnou službou je v tom, že politici dajú médiu finančnú a programovú slobodu, aby verejnoprávne médium mohlo pravdivo a nezaujate informovať koncesionárov,  a tým aj budúcich voličov. Verejný život znamená zmenu, a neraz ten, čo rozhoduje sa stáva tým, čo rozhodnutia príma. Aj politici sú občania, súčasť verejnosti, ktorá nezastupiteľne potrebuje verejnú službu médií. Preto by STV a nepriamo tým aj koncesionári nemali byť zaťažení platením aj za výrobu a vysielanie informácií, ktoré zviditeľňujú prácu politikov, poslancov, súdy, armádu a iné zložky štátnej a politickej moci. Malo by byť samozrejmé, že v štátnom rozpočte bude v budúcnosti figurovať položka „účelová dotácia verejnoprávnym médiám“, ktorej výška by bola vždy stanovená na základe auditu. Podobne je to aj v iných krajinách /Nemecko, Rakúsko/.
Ďalšou dôležitou súčasťou príjmovej stránky STV je cena za prenos signálu. Tá je závislá na trhových cenách a nevyjadruje reálne náklady na vysielanie a retransmisiu. Vzhľadom na súčasný stav je v moci legislatívy upraviť zákon tak, aby STV a SRo boli vlastníkmi vysielačov, čím by sa nielenže znížila cena za vysielanie, ale v prípade digitálneho mulitplexu by mohla STV dočasne prenajímať časť priestoru v digitálnom multiplexe iným subjektom. V prípade súčasného analógového vysielania je celkom reálne, že túto službu pokryje štát zo svojho rozpočtu. Navyše by sa tým splnila požiadavka na verejnú službu, pretože koncesionári v prípade analógového, ale najmä digitálneho vysielania by za príjem neplatili nič.
Už dnes sa črtá spolupráca s Ministerstvom kultúry SR, kde by štátny orgán spolufinancoval prostredníctvom fondu vznik umeleckých televíznych diel. Podobne by to malo byť aj v prípade ministerstva obrany, vlády SR, Národnej rady SR a inštitútu prezidenta republiky.
Navyše by sa mal vytvoriť štátny fond pre verejnú službu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, kde by sa združovali aj iné finančné prostriedky na zabezpečenie verejnej služby v elektronických médiách /dary, príspevky, európske dotácie/.
Za dverami je digitálne vysielanie. Slovenská televízia technologicky nie je pripravená na štart novej éry vysielania. Aj tu bude potrebné jasné rozhodnutie štátnej a legislatívnej moci vyčleniť finančné prostriedky na technologickú inováciu STV.
V oblasti príjmov za reklamu a sponzoring pôjde najmä o inovovanú obchodnú stratégiu. Klientom sa budú ponúkať jasnejšie definované divácke cieľové skupiny so špecifickými záujmami a požiadavkami. Klient bude vedieť, za čo platí. V programovej skladbe najmä na STV 1 bude v prime time vytvorený typ programového balíka, ktorý bude jasne zameraný na väčšinového diváka s prihliadnutím na udržanie informačnej a estetickej kvality. Heslom bude „ani o diváka menej“!
 
Všetky tieto opatrenia vedú iba k jednému cieľu. Hľadanie zdrojov pre pôvodnú tvorbu a vysielanie. Finančné krytie a prerozdelenie musí mať za cieľ zvýšiť percentuálny podiel finančných prostriedkov určený na nové pôvodné projekty.
Zámer bývalého vedenia spustiť rad komerčných televíznych cyklov, ktoré mali „zarobiť“ na pôvodnú tvorbu sa neosvedčil. Nezlučiteľnosť tlaku trhu a kvalitnej pôvodnej tvorby nemožno riešiť len zákonmi trhu. Dôsledkom je strata cieľa – poskytovania verejnej služby.
 
 
Verejná služba definovaná obsahovým zameraním Slovenskej televízie v zákone o STV má jasné ciele, poskytovať potrebné a dôležité informácie obyvateľom v celom spoločenskom spektre, bez diskriminácie diváckych skupín a jednostranných príspevkov zverejnených v programovej službe.
Zákon však nehovorí o možných dôsledkoch neuváženého správania vedenia organizácie, čo sa zatiaľ vždy vypomstilo, a za odchádzajúcim manažmentom sa vždy zabuchli dvere s horkou príchuťou nedôvery a nespokojnosti, bez akejkoľvek možnosti sankcií.
Bude potrebné iniciovať novelu zákona o verejnoprávnych médiách, koncesionárskych poplatkoch a verejnej službe, ktoré by akceptovali skúsenosti z predchádzajúcich období a posunuli by fungovanie organizácie tak, aby bol zabezpečený trvale udržateľný chod a kvalita Slovenskej televízie. Je načase iniciovať v súčinnosti so Slovenským rozhlasom, Ministerstvom kultúry a Ministerstvom financií nové znenia zákonov vyhovujúcich novej dobe.
Aj dlho očakávaný zákon o digitálnom vysielaní, by mal akceptovať dlhodobé vízie nového typu zberu, spracovania, šírenia a príjmu informácií.
 
 
 
 
 
Organizačná štruktúra musí akceptovať vzťahy v organizácii s presným delegovaním kompetencií a rozhodovaní, ktoré podliehajú permanentnej kontrole. Nie je možné, aby napríklad šéfredaktor spravodajstva bol len zamestnancom a vykonávateľom príkazom „zhora“. Nezávislosť  žurnalistickej práce s plnou zodpovednosťou za všetky svoje výsledky spolu s profesionalitou je alfou a omegou kvalitnej žurnalistiky. V umeleckej tvorbe pôjde najmä o organizovanie umeleckých aktivít vo vnútri inštitúcie, ale aj o prácu s externým prostredím pri vytváraní nových umeleckých projektov.
Sprehľadnením organizačnej štruktúry sa zjednodušia nadväznosti v procese tvorby a vysielania, ktoré sú mottom celej práce. Je nevyhnutné odstrániť duplicitné aktivity a nezmyselné konglomeráty odborov, ktoré sú zakomponované do terajšej organizačnej štruktúry.
 
Riadiaci proces musí akceptovať požiadavku
presnej  a pravdivej informovanosti
-  stanovenia si jasných cieľov
- definovania kompetencií a zodpovednosti na každom stupni riadenia, ale i v jednotlivých odborných činnostiach
- spätnej kontroly na všetkých stupňoch riadenia
- flexibilnosti pri operatívnom rozhodovaní
- budovania firemnej kultúry
 
Návrh organizačnej štruktúry /viď. Organizačnú schému – príloha 1/ je len základným modelom fungovania STV, ktorý dostane jasnejšie a presnejší tvar až po programovom a výrobnom audite. Avšak už dnes je možné naznačiť základné smerovanie v budovaní organizačnej štruktúry od roku 2007.
Základné organizačné členenie ráta s trojstupňovým riadením
1. stupeň riadenia Generálne riaditeľstvo.
2. stupeň riadenia – televízne centrá, riaditeľstvá a štúdiá
3. stupeň riadenia  - odbory, oddelenia, redakcie a redakčné a dramaturgické skupiny.
Tejto hierarchii zodpovedá i stupeň kompetencií a zodpovednosti pri tvorbe, vysielaní a zabezpečovania chodu STV.
 
Najvyšším orgánom STV je generálny riaditeľ. Ten kreuje Radu riaditeľov – grémium, kde sa budú tvoriť zásadné rozhodnutia o výrobe, vysielaní a chode televízie.
Generálne riaditeľstvo zabezpečuje na úrovni prvého stupňa riadenia
-       sekretariát GR
-       Rada Slovenskej televízie
-       Dozorná rada Slovenskej televízie
-       Odbor kontroly
-       Odbor styku s verejnosťou
-       Odbor výskumu a strategického rozhodovania
-       Odbor medzinárodných vzťahov
-       Odbor ľudských zdrojov
 
Základné členenie na druhom stupni riadenia je vymedzené počtom centier a štúdií, na ktorých čele stoja riaditelia.
1.    Centrum žurnalistiky
2.    Centrum umeleckej tvorby
3.    Centrum televíznej realizácie
4.    Centrum televíznej techniky
5.    Centrum vysielania
6.    Centrum služieb
7.    Archív
8.    Riaditeľstvo ekonomiky
9.    Riaditeľstvo obchodu a marketingu
10. Úsek právnych služieb
11. Televízne štúdio Banská Bystrica
12. Televízne štúdio Košice
Zrušenie samostatného Televízneho štúdia Bratislava je racionalizačným prvkom. Tento útvar nemá opodstatnenie, pretože systém druhého stupňa nahrádza funkcie bratislavského štúdia kompetenciami jednotlivých centier pre celé územie SR.
 
Ďalším dôležitým organizačnej štruktúry bude zavedenie Rady riaditeľov, najvyšší operatívny orgán STV, ktorý bude na pravidelných gremiálnych poradách iniciovať všetky zásadné rozhodnutia chodu verejnoprávneho média.
Novým prvkom je aj zavedenie operatívneho dispečingu vo všetkých orgánoch druhého stupňa riadenia, ktorý bude mať vymedzené kompetencie na urýchlenie rozhodovaní pri výrobe a vysielaní. Zároveň bude plniť aj kontrolnú funkciu s priamou väzbou na generálne riaditeľstvo.
 
Tretí stupeň riadenia bude rozpracovaný na základe auditu. Pôjde o jednotlivé úseky, ktorých vzájomná spolupráca bude definovaná vytvorením maticových väzieb medzi jednotlivými centrami a riaditeľstvami na horizontálnej platforme.
 
Pri tvorbe programovej zložky sa vychádza zo základnej úvahy spôsobu práce buď formou redakciíredakčných skupín v žurnalistike, alebo v umeleckej tvorbe formou dramaturgických a tvorivých skupín.  Základným rozlíšením je práca s textom, ktorý výrazne odlišuje oba profesné inštitúty. Nový bude organizačný pohľad na dokumentárnu tvorbu, ktorá bude podliehať zložke umeleckej tvorby. Je to pre charakter dokumentaristickej práce, ktorá i napriek prísnemu faktografickému obsahu, v sebe zahŕňa osobitosť autorského prístupu, ale najmä umelecké inštrumentárium, ktoré je dôležité pri vzniku kvalitných dokumentárnych diel.
 
Intendatúry sú včlenené do jedného centra vysielania pre zabezpečenie jednoduchšieho kontaktu s výrobou programu a priamym kontaktom s plánovaním  a realizáciou vysielania. Ich počet bude závisieť od rozvoja digitálneho vysielania a vzniku nových televíznych digitálnych vysielaní programovej služby / Slovensko DNES, Slovensko VČERA - viď. Digitálne vysielanie/.
 
Archív je chápaný nielen ako skladište listín, vyrobených televíznych relácií a prepisové pracoviská. Je to informačná databáza, ktorá poskytuje všetky možné druhy informácií od audiovizuálnych diel až po spravodajské databázy, poskytovanie monitoringu domácich a zahraničných médií a historické dokumenty spracované pre potreby verejnosti. Archívu bude patriť aj publikačná a vydavateľská činnosť. Cieľom bude vytvoriť informačný systém nielen pre vlastnú potrebu, ale aj pre potrebu verejnosti a inštitúcií. Zároveň bude zdrojom pre prípadné spustenie samostatnej digitálnej vysielacej programovej služby - Slovensko Včera.
 
Výskum v STV nebude znamenať len výskum diváckych ohlasov na vysielanie. Je v záujme celej spoločnosti zintenzívniť popri sociologickej práci aj výskum optikou masmediálnej komunikáciekultúrnej antropológie, ktoré prinesú relevantné poznatky pri ďalšom smerovaní verejnoprávnych médií na Slovensku.
 
Nedeliteľnou súčasťou riadenia je dokonalý a presný systém informácií pri manažérskom rozhodovaní. Vzhľadom na to, že v žiadnom materiále sa nepoomína informačný systém STV, nie je možné do projektu uviesť prípadné zmeny, či doplnky. Systém by mal kopírovať organizačné členenie podľa návrhu projektu s hierarchiou kompetencií pri zadávaní a kontrole údajov. Zároveň by mal plniť bezpečnostné kritériá pred prípadným zneužitím systému.
Jeho najdôležitejšou zložkou bude operatívny dispečing, ktorý bude mať v kompetencii koordinačnú činnosť. Odstráni sa tým zbytočné rozhodovanie na vyššom stupni a zároveň sa zabezpečí kontinuálna kontrola čerpania finančných a kapacitných zdrojov.
 
 
 
 
 
 
Na základe výzvy Európskej komisie z roku 2005 je Slovenská republika povinná do roku 2012 dokončiť digitalizáciu vysielania televízie a rozhlasu na celom území. Táto úloha je o to náročnejšia, že doteraz, až na pokusné vysielanie v niektorých mestách, sa pre rozvoj digitálneho vysielania urobilo len málo. Z technických parametrov DVB-T vyplýva, že zmena nepostihne len počet nových televíznych staníc, ale aj charakter vysielania už existujúcich televízií na Slovensku.
Digitálna televízia prinesie:
-       väčší výber televíznych programov
-       príjem tv digitálneho signálu cez mobilných a sieťových operátorov /IPTV, DVB-H/
-       väčšiu konkurenciu vďaka vstupu ďalších mediálnych subjektov
-        jednoduchší príjem signálu
-       efektívnejšie využitie kmitočtového spektra, zníženie elektromagnetického smogu a úsporu energie
-        moderné doplnkové a interaktívne služby
-        nové možnosti mediálnej tvorby a jej technické skvalitnenie – záznam na HDTV, 5.1 zvuk,
 
Pre Slovenskú televíziu to znamená prebudovať nielen technologické zázemie od záznamu relácií až po vysielanie, ale zmeniť aj základnú filozofiu verejnej služby.
 
Najvzdialenejšia vízia digitálneho vysielania je spojená s takzvanou multimediálnou IT technológiou, kde každá domácnosť bude vybavená počítačovým komplexom, v ktorom nebude len klasický PC počítač, ale aj interaktívna možnosť prijímania a spätnej väzby televízneho  a rozhlasového vysielania,  ďalšie služby, ktoré poskytuje internet, a funkcie riadenia a kontroly energetických zdrojov domácnosti a bezpečnosti. Tento integrovaný digitálny sprievodca životom zmení charakter masmediálnej komunikácie, kde už nepôjde o takzvané prepínanie kanálov na jednotlivé vysielania televízií, ale o zostavovanie programovej služby na základe vlastných predstáv diváka a ponuky, ktorá bude v tom čase realizovaná výrobnými a distribučnými firmami. Sám prijímateľ, divák, poslucháč, si zostaví, prípadne zakúpi relácie podľa vkusu, záujmov a potrieb, alebo sa obráti na poskytovateľa programových balíkov, ktoré mu firma ušije na mieru. Zároveň sa radikálne zmení reklamný trh. Inzerenti budú hľadať nové formy uplatnenia reklamných a propagačných prvkov, podprahových prienikov do vedomia zákazníkov a nové médiá. Už teraz sa napríklad na internete uplatňuje reklamný priestor priamo v hrách, ktorý si môžu reklamní klienti zakúpiť. Súčasné reklamné brejky vo vysielaní „kamenných televízií“ zaniknú spolu s nimi.
Táto vízia sa zdá byť z prostredia Sci-fi, ale je to len otázka vývoja IT technológie, aby sa stala skutočnosťou. Už teraz vo svete existujú služby ako Video on demand alebo Pay Tv.
Pre Slovenskú televíziu z toho vyplýva, že sa musí technicky, ale najmä programovo pripraviť na tieto zmeny, ktoré budú mať charakter postupných prechodov.
Prvá fáza bude tá najradikálnejšia.  Šírenie programovej služby prvého a druhého programu bude postupne prechádzať  z analógového na digitálne, v rámci digitálneho programového multiplexu /DPM/. Napríklad v Českej republike je v jednom DPM  zaradených 5 televíznych programov, 7 rozhlasových programov a informačné a interaktívne služby.
V tejto fáze je potrebné rozšíriť ponuku verejnoprávnej televízie o ďalšie programové služby. Závisieť to bude nielen od finančných možností, ale aj spôsobe organizovania výroby a vysielania Slovenskej televízie.
 
Slovensko DNES - V návrhu projektu sa prikláňame dobudovať samostatné vysielanie spravodajskej programovej služby na spôsob ČT 24.  Toto spravodajské vysielanie bude vyrábané ako súčasť spravodajskej redakcie, kde je potrebné kapacitne a profesne dobudovať spravodajské centrum.
Slovensko VČERA - Druhým vysielacím modulom by malo byť vysielanie archívu Slovenskej televízie. Ako súčasť budovania digitálneho archívu STV bude zároveň plniť úlohu databázy historického povedomia slovenskej verejnosti. V súčasnosti je archív dostatočne spracovaný na to, aby plnil programovú službu RETRO vysielania. Zároveň by sa organizovalo prepisové pracovisko z analógových nosičov na digitálne médiá. 
Po naštartovaní dvoch nových vysielaní možno podľa reálnych možností a skúseností z digitálneho vysielania prikročiť i k ďalším samostatným programovým službám ako je
-       televízne vysielanie pre deti,
-       televízne vysielanie pre dospievajúcu mládež,
-       televízne vysielanie dokumentu a publicistiky
-       a samozrejme zábavné vysielanie, kde by sa popri zábavnej hudbe a televíznych show uplatnili aj sitcomy, komédie, kabarety a súťažné hry.
-       Športový kanál
 
V prvej fáze je potrebné znovu si položiť otázku šírenia digitálneho signálu na Slovensku. V návrhu tohto projektu odporúčame, aby sa legislatívne upravilo postavenie verejnoprávnych médií tak, aby jeden z multiplexov spolu s vysielačmi patril do vlastníctva verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Tým by sa podstatne znížili náklady na šírenie signálu a vytvorila by sa priaznivejšia finančná situácia pre dofinancovanie pôvodnej tvorby STV.  Bude to významná zmena, ktorá posilní finančnú stabilituzníži riziko zvyšovania nákladov za retranslačné služby u externého dodávateľa.
 
Vzhľadom na víziu o budúcnosti televíznej programovej služby sa tak Slovenská televízia postupne bude pripravovať na prechod k interaktívnej podobe televízneho vysielania, kde výraznejšie nastúpi divák, koncesionár. Ten si bude môcť cez svoje zariadenie naprogramovať večerné vysielanie zostavené z rôznych zdrojov, čo mu ponúkne program šitý na mieru. Práve vtedy vystúpi do popredia dôležitosť pôvodnej, originálnej ponuky. Pokiaľ dnes sme svedkami, že sa televízne stanice predbiehajú, ktorá prvá uvedie film zo svetovej distribúcie, či prinesie všadeprítomný formát televíznej show /SuperStar, Big Brother a pod./ , v budúcnosti to už nebude mať zmysel. Na televíznom trhu budú zaujímavé len tie televízne služby, ktoré ponúkajú to, čo iní nemajú. Preto už teraz je potrebné v dramaturgii Slovenskej televízie budovať databázu projektov, ktoré budú jednak nadčasové, budú mať charakter originálnej témy, formátu, alebo obsahu a budú jedinečné na budúcom televíznom trhu. Navyše v tejto budúcej digitálnej situácii bude môcť STV ponúkať celé programové balíky šité na mieru zákazníka, koncesionára. Práve tu možno uplatniť idey verejnej služby, ktorá má byť spolutvorcom kultúrneho prostredia.
 
Je tu ešte jeden rozmer, ktorý nemožno nespomenúť pri strategickom vnímaní problematiky digitálneho vysielania. Je to cena, za ktorú si v budúcnosti bude môcť, alebo skôr, musieť zákazník, divák kúpiť tú ktorú reláciu, film alebo programový balík. Práve existencia verejnoprávneho média zaručí, že verejnosť bude mať možnosť zdarma sledovať určité typy programových balíkov, prípadne bude celá ponuka STV, vzhľadom na koncesionárske poplatky, zadarmo. Tu niekde možno začať uvažovať o adekvátnej konkurencii súkromných a verejnoprávnych médií. Som presvedčený, že plánovitou prípravou a cieľavedomou dramaturgiou bude v budúcnosti rásť význam tohoto média. 
Preto je to úloha nielen Slovenskej televízie, ale celej spoločnosti, ako sa k budúcnosti postaví. Je isté, že na vznik modernej digitálnej televízie bude potrebné nájsť vstupné finančné prostriedky, ktoré by boli účelovo uvoľnené zo  štátneho rozpočtu.
Pôjde o technické dobudovanie výroby a vysielania Slovenskej televízie a o dobudovanie archívu, ktorý by mal spĺňať tie najvyššie štandardy. Súčasťou bude aj prepisové pracovisko digitálneho audiovizuálneho archívu.
Sem patrí aj internet, cez ktorý sa bude prostredníctvom IPTV realizovať televízne vysielanie. Pre STV to znamená prebudovať filozofiu portálu STV na interaktívnu službu, kde popri vysielaní vlastných programových služieb, bude poskytovať aj množstvo informácií ako súčasť verejnej služby.
 
 
 
V spoločnosti sa v poslednom období reálne uvažuje o prepojení verejnoprávnych elektronických médií. Táto úvaha vychádza z poznatkov iných krajín, kde takéto spojenie je historicky definované a spoločensky akceptované.
 
V projekte riadenia a rozvoja Slovenskej televízie možno iba prispieť k verejnej diskusii.
Je potrebné vychádzať z faktov, že:
-       digitalizácia vysielania rozhlasu a televízie na platforme programového multiplexu vytvára možnosť, aby jeden z multiplexov na Slovensku bol vo vlastníctve verejnoprávnych médií. Má to viaceré výhody, ktoré boli uvedené v časti hovoriacej o digitalizácii televízneho vysielania
-       výber koncesionárskych poplatkov je neúmerne zaťažený právnymi a finančnými problémami, ktoré sú pre obe inštitúcie spoločné
-       I napriek diverzite výroby a vysielania programovej služby sú niektoré z funkcií verejnoprávneho média podobné, ak nie totožné. /napr. právne služby, správa budov, činnosť mediálnych rád, styk s verejnosťou/
Návrhom tohto projektu je rozdeliť zbližovanie médií na dve fázy.
V prvej fáze by išlo najmä o legislatívnu prácu na profesnej úrovni, kde by sa jasne deklarovali spoločné prvky oboch médií a stanovil sa plán zbližovania. Neoddeliteľnou súčasťou je tvorba mediálnej politiky na úrovni štátunárodnej rady, ktorá by jasne vyjadrovala záujem usporiadania mediálnej sféry vo vzťahu k vnútornej situácii na mediálnom trhu a jeho zbližovaní sa s európskym duálnym systémom a legislatívou, ktoré de facto už na legislatívnej úrovni prebieha.
 
Na základe jasne deklarovanom záujme spoločnosti by sa vytvoril FOND PRE ELEKTRONICKÉ VEREJNOPRÁVNE MÉDIÁ, ktorý by mal niekoľko funkcií.
-       úloha financovania verejnej služby v médiách na Slovensku z koncesionárskych poplatkov, zo štátneho rozpočtu, dotácií EU, z darov iných domácich i európskych subjektov a z príspevku komerčných médií.
Na jeho úrovni by bolo možné nadviazať dialóg s EU o finančnej podpore verejnoprávnych médií z európskych fondov.
-       úloha auditorská, ktorá by každoročne mapovala reálny stav médií a ich oprávnené finančné nároky na ďalšie obdobie. Audit by bol podkladom pre tvorbu finančného zabezpečenia verejnej služby vo všetkých médiách duálneho systému na Slovensku.
-       úloha verejného objednávateľa služieb. Na pôde fondu by sa tvoril základný programový materiál, ktorý by spĺňal základnú požiadavku, záujmu spoločnosti o jasnejšie definovaný verejný záujem a tým i verejnú službu vytýčením hlavných programových úloh pre obe inštitúcie.
-       Rada fondu by podľa zváženia a návrhov bola obrazom spoločenskej mozaiky, kde by boli zastúpené všetky zložky verejného živote. Teda nie odborné mediálne rady, ale verejnosť. Podobne je to aj v Nemecku, kde sú zákonom definované inštitúcie, ktoré v rade majú svojich zástupcov. Medzi nimi sú aj zástupci vlády , parlamentu, cirkví, univerzít, vedeckých ústavov a pod. Jej členstvo by bolo vytvorené celospoločenským konsenzom definovaným v zákone o fonde.
 
Druhá fáza by nastúpila po otestovaní modelu fondu, ktorý by bol zárodkom zbližovania oboch inštitúcií. Rada fondu by kreovala Prezídium verejnoprávnej inštitúcie. Prezídium by bol najvyšší orgán verejnej služby a zahŕňal by rozhodovanie o televíznom a rozhlasovom vysielaní. Prezídium by volilo generálneho riaditeľa elektronických médií. Pod generálnym riaditeľstvom by zostali všetky útvary riadenia a rozhodovania, ktoré by boli spoločné pre obe médiá. Generálny riaditeľ by na základe schválenia prezídiom menoval intendantov pre rozhlasové a televízne vysielanie. Ostatné zložky by už fungovali podľa charakteru toho, ktorého média.
Kontrolnú úlohu by plnili dve dozorné rady pre rozhlas a televíziu. Jej členmi by boli televízni a rozhlasoví odborníci, ktorí by však nezasahovali do rozhodovania. Boli by však rozhodujúce pri kontrole naplnenia verejnej objednávky.
Tento stručný náčrt zásadných krokov na ceste zjednocovania médií má iste veľa neodkrytých problémov a úskalí. Ale som presvedčený, že rozdelením procesu zbližovania na dve fázy sa vyhneme unáhleným rozhodovaniam a chybám, ktoré sa len ťažko naprávajú.  
 
 
 
 
 
 
 
III. Plán zmien
 
 
 
Pokiaľ v roku 2003 začala STV s heslom „nový začiatok“, dnes by to malo byť „kultúra  pre každého“. Oba programy musia poskytovať plnohodnotný obsahovo kvalitný program, nie ako alternatívu k ostatným televíziám, ale ako zdroj „mediálnej istoty“, kde každý divák - koncesionár si nájde svoj žáner a bude mať priamy či nepriamy priestor v niektorom z programov verejnoprávnej televízie.
Preto zmeny nebudú znamenať búranie ale zdokonaľovanie. Na to je potrené spoznať stav veci nielen navonok, ale najmä vo vnútri organizácie.
Prvým krokom bude ekonomický, personálny a programový audit, ktorého vyústením bude správa s návrhom zmien predložená Rade STV na schválenie.
Návrh bude obsahovať programové priority, úpravy organizačnej štruktúry, zmeny v pracovných pozíciách, spôsob plánovania a realizácie vlastnej výroby, hlavné ciele programovej štruktúry, vysielania a finančného rozpočtu.
 
 
III.2.Druhá fáza – Realizácia zmien v organizačnej štruktúre a v pracovných pozíciách
 
Na základe spracovaného a schváleného plánu zmien sa organizačne upravia vzťahy jednotlivých úsekov tak, aby sa zrušila duplicita činností, zaviedla sa priama zodpovednosť s právomocami a zefektívnila sa príprava a realizácia výroby a vysielania. Zároveň bude požiadavkou upravenej organizačnej štruktúry prehľadnosťmožnosť kontroly s vylúčením konfliktu záujmov. Nepôjde len o zmeny v právomociach a zodpovednosti. Podľa možností štúdií sa čiastočne prebuduje systém umiestnenia pracovísk, aby sa zabezpečila väčšia pružnosť a dostupnosť.
 
V personálnych otázkach bude hlavnou úlohou obsadiť vedúce posty tak, aby zodpovedali odbornosti a skúsenosti požadovanej v inštitúcii tohto typu. Každé vedúce postavenie bude obsadené na základe odporúčania odbornej skupiny , ktorá bude posudzovať prihlásených adeptov  a ich predstavy, ako  a čím by chceli prispieť k fungovaniu toho - ktorého úseku. Náčrt organizačnej schémy /príloha č. 1/ jasne poukazuje na zjednodušenie celej organizačnej štruktúry STV a kontroly jej činnosti.
 
 
III.3.          Tretia fáza – Tvorba programovej štruktúry  na rok 2007/2008
 
Typová programová štruktúra bude vychádzať z predpokladu zachovania intendatúr pre prvý a druhý program. V predstave je aj zachovanie žánrovej odlišnosti oboch programov, kde prvý program bude ponúkať zväčša umelecké a spravodajské relácie pre širší divácky okruhdruhý program sa bude zameriavať viac na publicistiku, šport a iné typy relácií cieľavedomejšie zamerané na významné divácke skupiny. . Nepôjde o hrubú deliacu čiaru. Formálne oba programy, čo do typovej štruktúry budú kopírovať súčasný stav. Zmena bude v obsahu a kvalite ponuky, a pomere jednotlivých programových typov, rozšírením programovej služby aj o žánre, ktoré sa v posledných rokoch z obrazovky vytratili.
Výraznou zmenou bude objem uvádzania pôvodnej slovenskej tvorby a záznamov, či priamych prenosov z kultúrnych, umeleckých, športových a spoločenských udalostí. Slovenská televízia musí sprístupniť verejnosti všetko to, čo sa na Slovensku v oblasti kultúry vytvorí a čo obohacuje spoločenský život občanov.
Snahou bude o oživenie koprodukčnej spolupráce s domácimi a zahraničnými producentmi a televíziami. Slovenská televízia sa musí výraznejšie zapájať do medzinárodnej európskej výmeny televíznej tvorby a tým posunúť Slovensko bližšie k európskej televíznej a filmovej produkcii. Práve tu vidím veľký nedostatok predchádzajúcich období, kde sa len nakupovalo, ale nevymieňalo
Slovenská televízia musí pravidelne vyhľadávať a dávať priestor tvorbe, ktorá vzniká mimo inštitúcie. Neraz skôr ako iniciátor, partner, koproducent alebo mediálny partner musí podporovať vznik nových diel a podujatí, ktoré svojim významom zviditeľnia tento malý kúsok Európy. Chce to nielen tvoriť, ale aj organizovať a integrovať. Aj to je televízia bez hraníc.
V záujme nového vedenia bude vôľa naštartovať slovenskú pôvodnú dramatickú tvorbu. Bude to cyklus krátkych televíznych poviedok, či už spracovaním literárnych predlôh alebo pôvodných scenárov. Dlhodobo chýba vo vysielaní televízny seriál, jeden z najžiadanejších foriem dramatickej televíznej tvorby. Oživenie dramaturgie bude najmä v hlbšom prieniku do autorského prostredia a hľadanie talentov na celom Slovensku. STV vypíše cieľovú odmenu na pôvodný námetscenár televízneho videofilmu a televízneho seriálu s dôrazom mapovať najmä obdobie života našich občanov posledných 50 rokov. Absencia tohto obsahu v slovenskej tvorbe je známa. Sem patrí aj ucelená dramaturgia televíznych návratov k dramatickým dielam z archívu STV. Pokiaľ dnes sme svedkami živelného nekoncepčného uvádzania pôvodnej dramatickej televíznej a filmovej tvorby, perspektívne pôjde o zmysluplné dramaturgie cyklov a prehliadok inscenácií a filmov, ktoré priblížime aj optikou ich tvorcov cez dokument, alebo krátku publicistickú črtu.
Jedným z hlavných programových cieľov snaha o aktuálne priblíženie spoločenských, kultúrnych a umeleckých udalostí formou priamych prenosov a záznamov predstavení. Najmä v oblasti dramatického umenia nám v poslednom období uniklo viacero pozoruhodných interpretačných a autorských predstavení, ktoré sa nezaznamenali a tým splynuli v clone nenávratnej minulosti.
V oblasti dokumentárnej tvorby to bude najmä cyklus o významných osobnostiach nášho kultúrneho, politického a občianskeho života. Rovnako bude snaha o zdokumentovanie histórie Slovenska v Európskom kontexte a snaha o zapojenie sa do dialógu pri formovaní hodnotového názoru na doby minulé.
V oblasti publicistiky pôjde najmä o oživenie spoločenského dialógu na všetky témy. Diskusné relácie by nemali svojou formou odrádzať divákov od televíznych obrazoviek. Publicistický feature je takýmto tvarom atraktívnej publicistiky. V investigatívnej publicistike nepôjde o snahu škandalizovať za každú cenu „obeť“ televíznych lovcov. Pátranie po pravdivých informáciách je ten správny kľúč k tomuto žurnalistickému žánru.
V oblasti detskej tvorby bude potrebné znovu naštartovať dramatickú tvorbu realizáciou rozprávok a literárno-dramatických pásiem pre najmladšiu generáciu. Pokúsime sa obnoviť podľa finančných možností krátku animovanú tvorbu večerníčkov.
V problematike vzdelávacích relácií nepôjde o akúsi školu v televízii. Na základe súčinnosti so školstvom bude dramaturgia hľadať a zaraďovať do vysielania dokumenty a publicistické diela, ktoré budú napomáhať vo vyučovacom procese. Vzhľadom na náš vstup do Európskej únie bude urýchlene potrebné realizovať vlastné jazykové kurzy, najmä pre divákov, ktorí nemajú žiadne skúsenosti s cudzími jazykmi. Doterajšia stratégia nakupovať zahraničné jazykové kurzy sa minula účinku.
športových reláciách by nemala dominovať len akási snaha o tradičné prenosy z masových športov ako je futbal a hokej. Najväčší priestor by mali dostávať tie športy kde Slovensko vyniká a kde môže konkurovať na svetových športoviskách.
Rozsah projektu neumožňuje detailne priblížiť všetky programové plány, s ktorými sa ráta v novej vysielacej štruktúre. Sú to programové typy sprístupňujúce literatúru, hudbu, folklór, a ďalšie, ktoré z obrazovky STV zmizli.
Neznámou je aj účasť STV na európskych a svetových televíznych festivaloch. Je to nielen dôležitý prvok propagácie verejnoprávnej televízie vo svete, ale aj propagácie kvality, ktorá na Slovensku nesporne existuje. Podmienkou účasti je však tvorba, a tá zatiaľ v podmienkach STV chýba. Múdrosť, skúsenosť, kreativita, jedinečnosť, a mnohé ďalšie prívlastky možno nachádzať pri osobnostiach nášho spoločenského života. Je potrebné, aby sa využil tento potenciál v tvorbe Slovenskej televízie.
 
 
 
 
Vzhľadom na organizačné a programové zmeny bude potrebné postaviť finančný a výrobný plán na základe reálneho stavu STV.
Snahou bude postaviť finančný plán tak, aby sa zvýšili  finančné zdroje na tvorbu a vysielanie pôvodných televíznych diel.
akvizícii sa budú hľadať možnosti cenových bonusov a výmeny. Slovenská televízia sa musí zbaviť honby za megahviezdnymi filmami za cenu preplatenia obvyklej ceny na trhu. Pri zabezpečovaní nákupu a ceny hrá rovnocennú úlohu aj dostatok informácií o mediálnom trhu, včasnej informovanosti o novej ponuke medzinárodnej distribučnej siete a systematické budovanie dobrých vzťahov s výrobcami a distributérmi, kde práve tento faktor neraz zaváži pri cenotvorbe. Nenakupovať zásadne iba programové balíky, kde neraz spolu s kvalitou kupujeme aj priemernosť a brak.
Urýchlene bude potrebné doriešiť predaj, alebo prenájom výškovej budovy STV v Mlynskej doline.
Na úrovni vlády a parlamentu sa musí zintenzívnieť rokovanie o štátnych účelových dotáciách a legislatívnych úpravách, ktoré vyvedú verejnoprávnu televíziu z finančného nedostatku.
právnych  sporoch bude potrebné uzavrieť všetky dlhotrvajúce a nedoriešené spory, ktoré STV vedie s externými subjektami, ako i s bývalými pracovníkmi, pri ktorých rozviazaní pracovného vzťahu bol porušený zákon. Žiaľ to výrazne ovplyvní najmä najbližšie financovanie výroby a vysielania STV.
 
 
 
Zmeny uvedené v II.1 až II.4 sú potrebné, aby prebehli do termínu započatia realizácie novej, schválenej vysielacej štruktúry. Jej naštartovanie nemožno naplánovať už na obdobie zmien v organizácii práce. Prinieslo by to chaos a chyby.
Po nástupe nového vedenia, na základe programového auditu, je potrebné dočasne prebudovať vysielanie tak, aby sa maximálne využili už dodané a vyrobené relácie a tie, ktoré sú kontrahované na najbližšie obdobie. Relácie, ktoré nespĺňajú požiadavky na charakter vysielania verejnoprávnej televízie, podľa toho v akom štádiu rozpracovanosti sú, budú pozastavené, priebežne upravené, prípadne zrušené.
 
Jedine v spravodajstve budú potrebné okamžité zmeny, ktoré by zabezpečili plnohodnotný informačný systém. Zmeny nebudú len vo forme, ale aj v obsahu.
-       Zrovnoprávnenie celoslovenský a regionálnych správ.
-       Posilnenie informovanosti z európskych krajín, najmä našich susedov.
-       Rozšírenie priestoru spravodajských blokov s jednotným dizajnom.
-       Hlavné správy  nebudú pripravované len na 19,30 hod.
-       Do spravodajských relácií budú výraznejšie zaraďované živé vstupy.
-       Zmenia sa priority zaraďovaných príspevkov. Súčasťou správ budú popri celoslovenských politických, bezpečnostných, ekonomických a hospodárskych zaraďované aj príspevky z kultúry a významných spoločenských udalostí.
-       Príspevky s prvkami násilia a kriminality budú zaradené iba v kontexte s celospoločenskými otázkami.
-       Správy s prvkami skrytej reklamy a ohrozujúcimi vývoj detí a mladistvých sa zásadne nebudú zaraďovať do spravodajstva.
-       Začnú sa dodržiavať pravidlá uvedené v Charte STV z roku 2001.
-       Spravodajské príspevky musia byť spracovávané profesionálne, vo forme, ktorú si vyžaduje spravodajský žáner. Fakty nebudú „obohatené“ o „údajné zaručené informácie“. Obľúbené posuny k zábavnosti a dramatičnosti možno akceptovať len v prípadoch, keď si to materiál vyžaduje. Inak účelové dopĺňanie spravodajstva o krátke fejtóny, či spravodajské skice sa nebudú zaraďovať do hlavných spravodajských blokov.
Tento prehľad zásad je len náčrtom prvých zmien, ktoré spravodajstvo čakajú. Zmena charakteru a štýlu spravodajstva bude samostatne vypracovaná ako ucelený materiál.
 
 
 
 
-       Rozšíriť centrum žurnalistiky o personálne a výrobné kapacity
-       Vybudovať v súčasných priestoroch NEWS ROOM – spravodajské pracovisko integrujúce všetky zložky televíznej výroby a vysielania.
-       Dobudovať vzhľadom na nový program ostatné zložky organizačnej štruktúry STV
-       Technicky doriešiť reťazec digitálnej výroby, prenosov a vysielania podľa európskych štandardov.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
IV.Záver
 
Projekt nechce rušiť, chce napraviť nesprávne rozhodnutia a naštartovať všetky procesy, ktoré by z STV urobili modernú a celospoločensky dôležitú kultúrnu inštitúciu.
Chápem kultúrne posolstvo ako tvorivý čin vo všetkých oblastiach ľudského života. Nie je to len umenie a šport. Je to vlastná podstata ľudskosti vo všetkých jej podobách. Práve túto by malo hľadať, spracovávať a šíriť prostredníctvom informácií médium, ako je televízia, v prospech budúcnosti. Takej budúcnosti, v ktorej bude drvivá väčšina ľudí chrániť slobodu, svoje zdravie, starať sa o tých čo sú v núdzi a prispievať ku kvalitnému spôsobu života v demokratickom štáte . Mala by byť zrkadlom a  alternatívou k ekonomickému bytiu človeka, ktorý pracuje na to, aby žil. Bohužiaľ dnes je neraz nútený žiť len pre to, aby pracoval. Len kultúra nabúra tento začarovaný kruh, ktorý vyháňa ľudí na trh len preto, aby kupovali a predávali a nie preto, aby priniesli niečo, čo sami vytvorili. Neraz aj sami seba.
Projekt vychádza zo súhrnu poznatkov, ktoré žiaľ možno získať len vonkajším pohľadom na inštitúciu, alebo prijímaním oficiálnych výstupov vedenia organizácie, ktoré sú žiaľ neraz podriadené účelu potvrdiť správnosť vlastných rozhodnutí. Až pohľad z vnútra ukáže skutočný stav Slovenskej televízie.
Aj napriek neúplnosti informácií možno vnímať dnešný obraz STV ako anomáliu vo sfére verejnoprávneho sektora. Už len pri porovnaní programovej ponuky Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu možno vidieť veľkú deliacu čiaru v chápaní verejnej služby. Neobstojí argument, že aj vyspelé krajiny zaraďujú do vysielania verejnoprávnych médií komerčné informácie. Pokiaľ dnes STV vníma marketingové ciele ako základné východisko programovej ponuky, vyspelé verejnoprávne televízie využívajú komerciu len ako doplnokspôsob dofinancovania pôvodnej televíznej tvorby.
Kritici televízie neraz tvrdenia, že cesta k verejnej službe je už nemožná a tak ju treba v podmienkach Slovenskej republiky zrušiť aj s inštitúciou. Ak by sa tak stalo, dostali by sme sa do stavu  opusteného na ostrove. Štáty Európskej únie na rozdiel od USA neberú verejnoprávnu televíziu len ako úctu k tradícii, či priestor pre úzko zamerané divácke skupiny obyvateľov. Neraz v nej vidia jediný možný zdroj objektivity a nestrannosti. V čase, keď si dokonca aj „zdravie možno predplatiť“, je potrebné, aby kultúrne pramene boli prístupné širokej vrstve obyvateľstva bez ohľadu na to, či na to má, alebo nie. Vysielanie  Slovenskej televízie by malo byť prístupné každému. Jediným výdavkom by mali byť koncesionárske poplatky. Už to, že občania si musia za prijatý signál STV prostredníctvom kábla priplatiť z vlastného vrecka je neopodstatnené, aj keď v súčasnosti jediné možné. Až digitálne vysielanie môže vyriešiť tento problém. Ale to bude otázkou budúcich analýz a rozhodnutí.
Navrhované zmeny sa prejavia vo vysielaní STV najskôr o rok. Už aj vzhľadom na to, že mnohé projekty bývalého vedenia sú naštartované a zmluvne pokryté. Je potrebné oživiť pôvodnú tvorbu, aby aj nasledujúce generácie sa mali k čom vracať. Tak ako sa my vraciame k Jakubiskovej Tisícročnej včele, Karvašovým inscenáciám, Ťapákovým poémam, Roháčovej zábave a iným dielam, ktoré nám majú čo povedať aj dnes.
 
 
 
 
                                                                                          PhDr. Ľubomír Belák
 
 
 
 

Slovenská televízia | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014