Po dlhej dobe som si spomenul ako som jednej noci v zachvate depresie napisal predchadzajuci clanok. Velmi ma potesilo ze to vobec niekto cital a dokonca ze chcel pokracovanie. Dotycnemu sa ospravedlnujem, ale za posledny rok a pol sa udialo tolko zmien v mojom zivote a v hektickom tempe minulych dni sa akosi nenasla ani len myslienka na davno zabudnuty blog. Akokolvek, zmeny co sa udiali uz nezmenili stav veci - uz niesme spolu a pravdepodobne uz nikdy nebudeme. Kazdy ma svojho partnera a nasa komunikacia je zuzena do okienka miradny v lavom hornom rohu monitora mojho(presnejsie firemneho) notebooku. Kazdopadne napisanie toho clanku mi dost pomohlo urovnat si veci v hlave..........na cas. Momentalne sa mi udalosti opat vymykaju z ruk - robim veci ktore nechcem robit, a co je horsie veci ktore nemusim robit. Mam novu priatelku, je krasna, sikovna, vzdelana a k tomu dlhovlasa blondynka s dokonalou postavou (aky paradox kto nepozna neuveri). Jednoducho uzasna zena. Viem ze stovka chlapov by za nu dala vsetko na svete a ja takisto. Ale ...(vzdy je nejake ale)......Ale problem je , ze neviem ci je ta prava. Je to v podstate banalny problem moderneho sveta v ktorom si ludia vyberaju partnera ktoreho chcu oni a nie ako kedysi partnera ktoreho chcela rodina alebo ktoreho urcili ine socioekonomicke vazby. Sloboda ktoru mame je kruto vykupena pochybnostami a nemoznostou zbavit sa zodpovednosti za svoj zivot. S mojou povahou nerozhodneho cloveka je to permanentny stres a stiahnuty zaludok. Niekotre rozhodnutia su totiz nevratne. A clovek starne a po ohliadnuti spat nakoniec zisti, ze nic nedokazal pre seba lebo nezil presne tak ako chcel. Za to vsetko moze moja az chorobna tuzba kazdemu vyhoviet, aby kazdy v mojom okoli bol so mnou spokojny. Myslim ze to bude asi nejaky zablokovany zazitok z detstva, ale nechapem aky. Nikdy si nespominam ze by niekto v mojej rodine so mnou vyjadroval nespokojnost alebo mi dal najavo ze som "nedostatocny". Pracujem v atraktivnom obore ktory som vystudoval a dokonca mam to privilegium ze ma praca aj bavi. Som zdravy a mam pocit ze toto moje premyslanie a nespokojnost je Bohapuste ruhanie. Neviem jednoducho co to mam za bordel v hlave. Zivot mi (ako kazdemu) jednoducho miesa kvalitny koktejl prekvapeni. Ale od toho sme ludia aby sme sa dokazali tomu vzopriet a riesit. Uvidime kedy dospeje moja dusa k pokoju (a tu by patril hyperironicky smajlik). -=@ ak bol niekto schopny precitat to az sem tak klobuk dolu. precital som si to po sebe a ten text nema ani hlavu ani patu :) Ale aspon som si na chvilu oddychol. Vsetkych nocnych vtakov a vrany zdravim a pripiste poznamku ak este prsty nezleniveli:)@=- A ospravedlnujem sa za pravopis, hlavne ciarky mi robia v poslednej dobe problemy. Slovencinu v pisanom prejave uz pekne dlhu dobu nepouzivam. Odpovede na otazky v reakciach na minuly clanok dopisem do diskusie pod nim