Sedím pri krbe, notebook ma kolenách, pracujem. Vlastne som už na dnes skončila. Jedna z mála nedeľných nocí, kedy sa aspoň trocha vyspím.
Je ticho. Okrem praskania ohňa nepočuť žiadne zvuky. Všetci už spia. Len ja si ešte klepkám na klávesnicu a hlavu mám plnú nových myšlienok a nápadov. Mám rada, keď prichádzajú nové podnety a s nimi nové myšlienky. A vôbec nevadí, že zatiaľ nie sú usporiadané a len tak ledabolo sa vynárajú a obtierajú jedna o druhú, aby sa potom opäť kamsi na chvíľu stratili. Dôležité je, že sa zjavujú stále intenzívnejšie a ich kontúry sú stále zreteľnejšie.
A ja z nich mám radosť. Od rána sa dnes usmievam. A keby len od rána. Usmievam sa na myšlienky, ktorých mám plnú hlavu. Teším sa, že sú také neodbytné, že kladú otázky a vracajú spomienky. Ale najmä preto, že je v nich budúcnosť.
A ja ich nechávam. Som k nim ústretová. Opatrne s nimi rozvíjam komunikáciu. Veď koľko sa mi ich už v živote podarilo zastrašiť a odohnať. Tieto si hýčkam. Sú nové. Je v nich čosi, čo som doteraz nepoznala.
Oheň dohasína. Nie len myšlienky sú iné, ale i ja som iná.
Komentáre
tazke..
je tazke komentovat tieto tvoje riadky..
snad len tolko, ze rad citam tvoje slova, ktore su tak ludske.. ;)
-jpt-
rusalka, ty tajnostkárka...
kedy prezradíš viac, hm??? :)
:)
záhadn ess...
aj Tebe
jpthunder vďaka
hfw roja roja
essence
:-))
...velmi pekne..:-)...
Snežka, Zu
.
Sygon