Rozpraval som sa s krestanom. Len pred chvilkou. Pracuje totiz o poschodie nizsie.
Ked mi do izby pred tromi dnami prisla kamoska, vraj nevedel, ci ju moze pustit hore. Vraj nevedel, ako som sa dohodol s prenajimatelom (tiez krestanom), ci nenamietal, aby ma chodili navstevovat zeny.
Divil som sa tomu. Vysvetlil mi to takto...

On, ako krestan, si domov zeny nevodi. Vzdy sa s nimi stretava na verejnosti. Preco?
Keby ho niekto z krestanskej komunity videl, ako si domov vedie zenu, vraj by mal podla neho plne prave ho "ohovorit", ze nezije svoj zivot podla krestanskych tradicii.
Aj keby s nou bol doma len 5 minut. Vraj je to jedno.
V momente, ked mi to zacal vysvetlovat, som bol pripraveny mu to vyvratit a zacat ho presvedcovat, ze je hlupa pretvarka byt krestanom a pri takejto malej udalosti zacat pochybovat o inom krestanovi a pevnosti jeho viery. Ze je to obycajne intriganstvo. Neurobil som to.

Za posledny mesiac som sa vela naucil.
Naucil som sa napriklad aj to, ze nasa viera (alebo ne-viera) sa moze krizovat alebo si uplne protirecit s vierou niekoho ineho.
Co my vidime ako intriganstvo, oni vidia ako normalny zivot.
Zjednodusene - co je pre nas kvapkou vody, je pre nich vodou kvapky.
A tak som neprotirecil. Dokonca som mu povedal, ze to chapem. A aj som chapal.

Po dlhej dobe mam konecne pocit, ze chapem niecomu, co mi bolo po mnoho rokov cuzdie a zvlastne.
Pochopil som potrebam (viera je medzi nimi) inych.
Neodsudzujem ich, ale snazim sa ich prijat take, ake naozaj su.
Som zasa o krok blizsie ku krase.

"Mozno poznas vsetky tajomstva svojej zahrady. Ale cestne - nestravil si zdaleka dost casu jej pozorovanim."
Citat z Babylonu 5.