Netspeak sa dá považovať za medzinárodný jazyk komunikácie na internete. Vychádza z angličtiny, no jednotlivé jeho výrazy sa udomácnili aj v národných jazykoch. Konkrétnemu použitiu netspeaku v slovenčine sa budeme venovať v samostatnej kapitole.

 

 

Netspeak vo svojej podstate nevznikol v súvislosti s internetom. Internet mu len dal konkrétne pomenovanie. Dávno pred prepojením prvých štyroch počítačov medzi tromi americkými univerzitami existovala online forma komunikácie, ktorá bola ešte citlivejšia na rýchlosť podávania správ ako pohodlné ťukanie do klávesnice - telegrafické rádiové spojenie.

 

V roku 1912 sa v Londýne uskutočnila medzinárodná rádiotelegrafická konferencia, ktorej účastníci si dali za cieľ štandardizovať formu bezdrôtovej komunikácie - unifikovať jazyk, ktorý budú používať všetci zúčastnení. Výsledkom bolo prijatie tabuľky prvých 45 tzv. Q-kódov - trojpísmenových kombinácií začínajúcich na písmeno Q a predstavujúcich rôzne štandardizované správy, ktoré dovtedy (od roku 1909) používalo britské námorníctvo na posielanie správ morzeovkou.

 

Vznik samotného slova netspeak bolo veľmi pravdepodobne ovplyvnené slovom, ktoré uzrelo svetlo sveta už v roku 1948. Slovo newspeak uviedol George Orwell v románe 1984 a predstavovalo jazyk s podobnou charakteristikou ako netspeak - malo zredukovať jazyk (opäť angličtinu) na najnevyhnutnejšiu komunikačnú esenciu prostredníctvom odstránenia vzájomne nahraditeľných slov, gramatických javov a použitia skratiek.

 

Zmysel tejto jazykovej redukcie v Orwellovom utopistickom románe však bol v redukcii myslenia ovládaných más. A práve v tomto sa netspeak od newspeaku diametrálne odlišuje. Redukcia jazyka v netspeaku vedie k jeho obohateniu o novotvary, akronymy a slovné hračky, ktoré by bez nutnosti skracovania nemuseli vzniknúť. Jeho zostavovanie ale aj dekódovanie kladie zvýšené nároky na pamäť a predstavivosť a rozvíja tvorivosť a analyticko-syntetické myslenie.

 

Prvý počin, ktorý by sa už dal považovať za uvedenie netspeaku v prostredí internetu sa viaže na rok 1968. Vtedy pod záštitou vládnej agentúry ARPA a odborným dohľadom firmy BBN vytvorená pokusná sieť spájajúca štyri univerzitné pracoviská. Firma BBN softverovo spojazdnila, sieť ale vyvstal problém adresovania správ ľuďom pri rôznych počítačoch. Vyriešenie problému s poštou pripadlo na tridsaťročného zamestnanca a bývalého hackera Raya Tomlinsona. 

 

Tomlinsonovi bolo jasné, že ak chce niekomu niečo adresovať potrebuje spojiť do jedného výrazu meno prijímateľa správy s adresou počítača, konkrétne napríklad Raya Tomlinsona sídliaceho na počítači tenexa.bbn čiže po anglicky tomlinson at tenexa.bbn. Spojovníkom musel byť znak, ktorý sa za žiadnych okolností nevyskytuje v mene a ani bežne nepoužíva, teda žiadne písmeno či číslo.

 

„Keď v šesťdesiatych rokoch American National Standards Institute (ANSI) štandardizoval tabuľku 8-bitového kódovania znakov tzv. ASCII (American Standard Code for Information Interchange) ostalo v 256 miestnej tabuľke popri veľkých a malých písmenách abecedy dosť miesta, ktoré bolo treba vyplniť menej používanými značkami. Jedným z týchto znakov bolo aj komerčné a, @ inak nazývané at čiže na.

 

Keď Ray zbadal na svojej klávesnici "Model 33 Teletype" dávno zabudnutý symbol bolo mu jasné, že Tomlinson at tenexa.bbn môže byť len tomlinson@tenexa.bbn a tak vznikla úplne prvá e-mailová adresa na svete“[1], a zároveň prvé použitie homofonicky znejúceho znaku ako náhrady za iné slovo - netspeakovský princíp.

---