Renesancia krojov

        Boli ste vy vôbec, čučoriedky, niekedy oblečené v ľudovom kroji? Neviem ako vy, ale my chlapčiská máme v kroji veľmi uvoľnený pocit. Môžem vám povedať z vlastnej skúsenosti, že v takom detvianskom kroji sme vás my chlapčiská dávno predbehli s tým nápadom, aby bol pupok holý! Ale nechcem byť ironický! Chcem sa vás vážne opýtať, či ste už niekedy mali na sebe kroj? To musí byť pocit! Na tých našich krojoch - hlavne dievčenských - je toľko dôstojných prvkov, že sa to ani zrátať nedá. Zoberte si taký čepiec. Ja sa vám čudujem, že nenosíte čepiec! Ja som si ho raz, len tak zo žartu, nasadil a môžem vám povedať, že sa mi pod čepcom hneď rozjasnilo. Akoby mi rozumu pribudlo. Z čepca sála dôstojnosť, preto vlastne patrí na hlavy starším ročníkom - medúzam. Ale už taký lajblík si môžete dať aj vy! Lajblík volajú svetoví módni návrhári bolerko. Nezohreje, skoro nič nezakryje, ale zdôrazňuje dôstojnosť vašich panenských pŕs. Trochu som sa zapýril (možno aj vy, milé čučoriedky), ale vy veľmi dobre viete, že v našej čučoriedkarni odjakživa hovoríme otvorene o všetkom. Áno, aj o prsiach! Lebo v súvislosti s lajblíkom na dievčenskom kroji ich bolo nutné spomenúť, to už sa na mňa nehnevajte! Najkrajšie lajblíky, čo sa pamätám, mali ždiarske nevesty! Turistky z celého sveta boli najšťastnejšie, keď ich mohli aspoň na chvíľu obliecť. Neviem, či ešte stále, ale za našich mladých čias sme vozili z Medzinárodného tábora mládeže v Hornom Smokovci do Ždiaru celé stáda rekreantov z Tunisu, Holandska, Gruzínska i Portugalska. Viete čo tam s nimi ždiarske čučoriedky robili? Vychystali svadbu a za ženícha a nevestu poobliekali do ždiarskych krojov dobrovoľníkov z radov cudzincov. Bolože to smiechu! Ale potom začala hrať muzika odobierku Zbohom ostávajte, mamičkine prahy... a zahraniční návštevníci Tatier si aj poplakali. (Niektorí, čo už rozumeli pár slov po slovensky, si mysleli, že sa ide ešte do Prahy, do mamičkinej Prahy...) Boli to milé výlety do Ždiaru, ktoré som organizoval za študentských čias ako kultúrny referent. Z lajblíka ždiarskej nevesty sála taký milý smútok. Tuším aj ženích mal lajblík! To už sa presne nepamätám. A keď tej čučoriedke nasadili čepiec, všetci sa išli od smiechu zdivieť! Nezabúdajte, že za nevestu obliekli Číňanku alebo nejakú dobre stavanú černošskú čučoriedku zo Zambie. V tomto tisícročí je už len veľmi málo slovenských dedín, kde čučoriedky nosia kroje. Nie ja však vylúčené - ja mám na to nos! -, že sa ku krojom vrátime! Začne to dáka skupina The Čičmany. Pridajú sa k nej účastníci Pohody, Nehody, Prírody a ďalší. A to už bude len krôčik, aby vznikla súkromná televízia, v ktorej budú hlásateľky aj moderátorky v krojoch. Rosničky v myjavských - aby sa odlišovali.

Zdroj: Július Satinský: Čučoriedkáreň (2),  IKAR 2003
------------------------------------------------------------