Tátoš klusal naprieč lesom, počul som jeho divý dupot medzi lístím. Na hradby padal súmrak. Kôň bežal čoraz rýchlejšie, jeho zhon predpovedal niečo temné. Keď som ho konečne uvidel, bočiac na skalnatú cestu mieriacu priamo ku mne, čaša s vínom mi vypadla z rúk. Mladý princ docválal na svojom koni bez všetkej pompy, ktorou by mal byť sprevádzaný. Plecia mu halil šeredný plášť a gaštanové vlasy leskli sa v Luninom svite. Zaskočene som sa uhol pred jeho rýchlym koňom. Prach sa zdvihol a on sprudka zabrzdil rovno predo mnou.

"Stmieva sa. Je to len mam, alebo ste to naozaj vy, môj pane?!"

Opýtal som sa a pomaly sa uklonil.

"Už prichádzajú!"

Povedal zlovestne a potvrdil moju zlú predtuchu. Potom si povzdychol a povedal.

"Memento mori, priateľu, memento mori."

Popchal koňa a odcválal do stajní.