Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Radosť

Čo by som za to dala, keby sa ich osud zvrátil a ony by, ako Popoluška, našli princa, ktorý by im ukázal, čo je rodina a jej pravé šťastie.
Aj vy to cítite? Čo? No to, čo pominulo! Čas radosti a pokoja. Ako som sa tešila, že príde 22.decembra a ja sa budem tešiť z ozdobeného stromčeka. Budem si oddychovať a radovať sa z radosti mojich blízkych, z otvárania darčekov, zo spievania kolied, z návštevy príbuzných. A už je stromček odstrojený. Začali sme pracovať na sto percent a máme za sebou týždeň z nového roka. Ani som si nestačila vydýchnuť a už začínajú fašiangy. V myšlienkach a stále vraciam k radosti z vianočných sviatkov.
Znovu, tak ako na Vianoce 2009,  som bola na vianočnej besiedke v detskom domove. Pozvala ma Silvinka. Silvinka, ktorá už bola matkou, ale svoje dieťatko dala do opatery manželom, ktorí nemohli splodiť vlastné dieťatko. Pozvali ma i jej kamarátky, s ktorými ma pred rokom zoznámila. Rozmýšľala som o darčeku. O darčekoch. Nielen pre Silvinku, ale i pre jej kamarátky – Hanku, Karolínku, Renču a Dominiku . Slečny od 15 do 20 rokov. Z čoho by sa najviac potešili? V akej hodnote, aby som im urobila radosť a aby darčeky  nepôsobili honosne? Problém mi pomohla vyriešiť DM predajňa. A aj jej milá pracovníčka. Povedala som jej, čo potrebujem, pre koho darčeky budú  a v asi akej hodnote. Nie len že mi pomáhala s výberom, ale DAROVALA  mi pre dievčatá darčekové tašky a prívesky . Tešila som sa z rozžiarených Silvinkiných očí, keď jej budem darček odovzdávať. Nesklamali ma. Tie jej čierne okále žiarili ako dobre vybrúsený diamant . Najviac ju potešila kniha, ktorú som jej okrem kozmetického balíčka, podarovala. Postupne prichádzali aj jej kamarátky. Každej som podala darček a bola na nich vidieť nefalšovaná radosť z vianočného balíčka, ktorý neočakávali. Najmä hlučná, zeleno oká ,nevyspytateľná Dominika.  Nečakane ma objala a mne sa v očiach objavila vlhkosť a zadŕhal sa mi hlas.  Ako málo úsilia stačilo, aby som urobila niekomu radosť. Aj keď tá radosť nebola pre nich tá, ktorú by chceli a nebola ani od toho pravého človeka, nebola vysokej hodnoty, ani hodnoty po akej túžia , predsa som mala radosť i ja, že sú aspoň na chvíľu šťastnejšie ako inokedy. Čo by som za to dala, keby sa ich osud zvrátil a ony by, ako Popoluška, našli princa, ktorý by im ukázal, čo je rodina a jej pravé šťastie.


človek | stály odkaz

Komentáre

  1. Vas...
    nielen dievcata z domova potrebuju svojho princa, ani v rodinach, kde su obaja rodicia, nie vzdy vladne stastie...
    aj ked Vianoce nie su len o darcekoch, je krasne, ked sa dokazes delit s inymi, ked venujes svoj cas inym, netravis ho len doma s rodinou...vela ludi je osamelych, potrebuju lasku, pochopenie...si dobry clovek, nesebecký, dakujem Ti za vsetky tie dievcata, ktore vdaka Tebe mozu byt aspon chvilocku stastne:)
    Kedysi som videla fim - Posli to dalej...ak Ti niekto pomohol, Ty si mala pomoct trom dalsim...a tak sa dobro znasobovalo...
    publikované: 09.01.2011 18:08:28 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Hanka,
    máš pravdu, aj úplné rodiny nie sú šťastné. Len akosi viac to na mňa vplýva, keď vidím tie deti bez rodičov. Málokomu sa podarí otvoriť ich srdcia. Ani mne sa to dostatočne nepodarilo. Aké jednoduché by to bolo, keby to šťastie, ktoré človek pociťuje odovzdal ´dalej a ono by sa ujalo.
    Doma sa najhoršie to pochopenie odzrkadluje, pomoc odmieta, potom túži človek vidieť to odovzdávanie sa u cudzích

    Ďakujem
    publikované: 09.01.2011 18:17:37 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Teda Vasilisa26
    rozmýšľam, či je pre teba prirodzené od prírody takto rozdávať radosť, alebo skrývaš nejaké tajomstvo... (ale to bude asi mnou - keď podľa seba súdim teba :))
    Slečny ktoré si obdarovala sú silné, pochybujem že budú čakať na nejakých lemravých princov aby si ich všimli, skôr sa o svoje šťastie postarajú sami a tí princovia si ani neuvedomia že sú princovia (až keď už nebude úniku).
    Rozpísala si sa krásne a som príjemne prekvapený (lebo to nie je srdcervúci príbeh o zlom manželovi :))
    publikované: 09.01.2011 18:38:02 | autor: Iviak (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Iviak,
    snažím sa radosť rozdávať, kde sa dá. Možno aj tajomstvá skrývam. Kto nie? Na nič sa nehrám, netúžim zapôsobiť a ani všetci príslušníci mojej rodiny o tom nevedia, lebo s mojím počínaním nie vždy súhlasia.
    Tú silu a tvrdosť len ako pancier používajú, aby neboli zraniteľné viac, ako sú. Silviu skúšal život už viackrát, hoci má len 19. Teraz ju už mrzí, že sa dieťatka vzdala. Je nádherná slečna, s primiešanou cigánskou krvou. Ona na princa nenarazila, ale na chujka, ktorý ju očaril, oplodnil, opustil, lebo bol s holou riťou. Dominiku trestali tak, že ju matka na balkón priväzovala. Hlavne neoblečenú a v zime. Hanka, keď vlani prázdniny strávila s matkou, bola z nej rozčarovaná. Karolínka nepozná svoju matku. Renča, tá je tvrdá a vulgárna. Je to v nej a odmieta sa správať jemnejšie. Myslíš, že príde ten čas ich úspechu? Aj keď možno ony budú šťastné len z omrviniek radosti
    publikované: 09.01.2011 18:58:17 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Vasilisa
    Myslíš, že príde ten čas ich úspechu? - áno sú to bojovníčky, a majú celý život pred sebou. Ja tomu teda verím.
    publikované: 09.01.2011 19:01:58 | autor: Iviak (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. áno-aj môj čas tak rýchle letí-takže viem-VAS-ako je ti
    že najkrajšie roka sviatky ni heverom vrátiš spiatky.. :-((
    pre sviečkovú radosť predlženú-stromček ešte robí ma spokojnú ženu-farbami svetielok očarenú..ja ešte času tomu veľa dám-kým ho do krabice poskladám..
    i ja mám domovácku skúsenosť..spred temer štyroch desaťročí..
    brávali sme si dievčatko-po čase ho dali do iného domova-na koniec republiky-od plaču som načas mala z toho "tiky"-všetky info i foto sme jej dali do osobných vecí..stratila sa nám zo života..dúfali sme-že snád ozve sa-v marci bude mať 42 rokov..snád Pošta ...by ju našla,ktovie..pripomenula si mi..
    smutné sú to osudy ľudské..
    a dalšia z domova :prijali sme do rodiny-postavili na nohy...no..už nemám radosť v oku..už nie je po našom boku..lásku nedostala..tak nevedela dať..
    za tú RADOSť to stojí..tá ťudí v živote aspon na chvíľku spojí..
    to je pravá duše charita-obdarovať-aj ked núdzny nepýta..
    úspešný rok a šťastný krok ti želám
    publikované: 09.01.2011 19:02:08 | autor: radost (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Radosť,
    potešila si ma, že aj ty si sa snažila niekomu zo seba viac dať, kto nebol tvoj. Komôrku v srdci to zabolí, keď si myslíš, že mohla by sa ozvať a ty nevieš, ani kde je. Aj moja známa si dievčatko Evku z domova vzala, vychovala a ona keď dospela sa jej tak odvďačila, že od nej ušla aj s úsporami, ktoré by bola dostala, keby o ne bola popýtala a nemusela v srdci prázdno zanechať.
    Nič nečakám - ani odmenu, ani vďaku. Ale potešilo by ma, keby som v budúcnosti neznámou nezostala, keď sa s mojimi dievčatami stretneme a dostalo sa mi aspoň pozdravu.
    A tá RADOSť obohacuje hlavne mňa.
    publikované: 09.01.2011 19:30:35 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  8. Iviak,
    tiež sa snažím veriť. Ak sa to podarí aspoň trom, bude to veľký úspech.
    publikované: 09.01.2011 19:32:53 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014