Lídri oboch najväčších politických blokov sa usilovne snažili svojich oponentov vyfarbiť v čo najpekelnejších farbách. Fico strašil bezcitnými a nesociálnymi „modrými“ príšerami. Pravica zase teatrálne prirovnávala ľavičiarov k boľševikom. A tak sme mali výlučne „červených“ a „modrých“ kandidátov (ostatní sa totiž dostali na okraj politického záujmu). Už nie slušných, lenivých, múdrych, pracovitých, hlúpych alebo skorumpovaných. Stačili dve kategórie: červená a modrá. Kovboji verzus indiáni. Toto vnútené rozdelenie si žiaľ osvojili aj médiá.

 

U nás v Bratislave sa tejto detskej hre lepšie darilo Dzurindovi. Propagandisticky sa mu podarilo zvíťaziť: Bajan bol vykreslený ako červené zlo. Rytier v modrej zbroji bol záchranca Frešo. A tak mnoho mojich kamarátov a známych oslavovalo volebný úspech „modrej Bratislavy“. Preto každý deň očakávam, kedy začnú jazdiť výhradne modré medzimestské autobusy, cesty dostanú novučičký modrý náter a aj prícestná zeleň bude mať modrastý nádych. Inými slovami čakám v čom bude život obyvateľov Bratislavského kraja lepši... A zároveň si odpovedám: v ničom zásadnom.

 

Nehovorím, že Bajan bol dobrým županom (skôr naopak). Ale nech mi niekto z Vás napíše (naozaj to ocením) kde je v komunálnej politike priestor pre ideológiu. Rozpočet župy bude rovnaký za červeného aj za modrého: príjmy (kapitálové aj bežné) nevedia župani zásadne ovplyvniť. Áno, dôležitejšie budú výdaje. Ale opäť podstatnú časť budú tvoriť bežné výdaje (rozumej „na prevádzku“) a toto nevie nikto zásadne zoškrtať. Jediná variabilná položka sú kapitálové výdavky, ktoré sú však v prípade župy reaktívne malé. A naviac rozpočet aj tak schvaľujú poslanci a nie župan. Preto tu nevidím žiaden priestor na MODRÉ a ČERVENÉ riešenia. (ak nerátame presun verejných  zákaziek na inú skupinu podnikateľských subjektov...). V komunálnej politike ide podľa mňa o dobré a zlé riešenia (hovorím z vlastnej skúsenosti, lebo už 7 rokov som komunálnym poslancom).

 

Toto detinské rozdelenie na kovbojov a indiánov zámerne vytvárajú lídri násilnejších blokov. Potrebujú sa zásadne odlíšiť od svojich politických rivalov a udržať ľudí v strehu proti „inofarebným“ zloduchom. Župné voľby sú tak ideálnou prípravou na parlamentné voľby 2010. Odbornosť jednotlivých kandidátov, verejný záujem a prospech pre občanov sa dostávajú na spodné priečky rebríčka priorít.

 

A preto sa stalo, že voliť išlo len 20% občanov a väčšina z nich si v BA kraji zvolila Pavla Freša. Na protest proti súčasnej vláde. Bez toho, aby mali predstavu o jeho kompetentnosti a odbornosti (ktoré vôbec nespochybňujem). Otázkou zostáva, na čo čaká ostatných 80% voličov. Asi na dobu, keď sa kandidáti nebudú deliť na modrých a červených, ale na lepších a horších.