Nápad na túto tému som dostala, keď som bola pred Vianocami u svojho mladšieho brata v izbe. Prezeral si istú sociálnu sieť, chatoval tam s nejakým dievčaťom a popri tom mi to komentoval- ďalšia, čo mi vyznala lásku, dofrasa! To nie je možnee! A ja jej mám povedať, že ju nechem.. Prečooo, prečoo sú vzťahy také nafigu ???? Prečo je tam to, že niekto chce mňa a ja jeho nie, ale ja chcem niekoho iného? Typické, poviete si.. Áno.. A vtedy mi skrsol nápad, že môj brat a možno aj ja by sme mohli napísať všetkým svojim priateľom na tej sociálnej sieti, o ktorých by sme mali potenciálny záujem, že ich chceme a len by sme si počkali na odpoveď :).. Zredukovali by sme čas, nepotrebných priateľov a možno by sme prišli aj k peknému zväzku :) haha.. Je to tzv. vychcané, smutné, ale aj prosté. Podľa môjho názoru sú všetky vzťahy tak trochu trojuholníkové, pretože človek je tvor spoločenský a keďže platí, že homo homini lupus (človek človeku vlkom), vzájomne si tu šliapeme po egu, srdciach, páchame nevery, túžime stále po niečom inom, než máme a vôbec celá monogamia mi príde ako boj samého so sebou :).. Všetci asi isto vieme, že ak ideme do vzťahu s druhým človekom, musíme ho brať nielen s jeho prítomnoťou, ale aj s jeho minulosťou. A pokial ten človek nežil vo vákuu, určite si odžil ,,to svoje" nepríjemné, keďže nie každý vzťah sa končí tým, že to ,,proste vyhasne". Takže ten chudáčik mal buď neverného/nú ex, alebo bol sám neverný, alebo mal partnera, čo nevedel čo chcel a menil názor na vzťah každých 10 minút, alebo mu jeho ex pošliapal/a srdce iným spôsobom. Z toho vyplýva, že ideme do vzťahu nielen so svojím miláčikom, ale aj s pozostatkami po tom ,,druhom" .. Ako sa z lovca stane obeť? Dlho som sa vyhýbala myšlienke, že vzťahy sú hrou na mačku a myš, ale je to asi, bohužiaľ, tak. Keď je niekto ,,single" a túži po partnerovi, jednoducho sa vydá na lov. Pekne sa obliekne, navoňavkuje, zoberie si so sebou nejakého tiež single kamoša, aby nevyzeral sám hlúpo a vydá sa do ďžungle :).. Ja si tak niekedy tiež pripadám, keďže som pochopila, že sedením a pozeraním sa z okna asi nikoho nového nestretnem :).. Takto sa stalo, že som na ,,love" stretla niekoho zaujimavého, inteligentného a spĺňajúceho ďalšie kritériá (každý ma svoje) a keď už som si myslela, že som tu ja tá, čo môže niečo očakávať zistila som, že moja myš patrí inej mačke.. V tom momente zhasla fajka, spadla klec aj opona a človek len rieši, čo ďalej??? Už sa mi aj podarilo dať sa s takým chudáčikom namotaným na niekoho iného dokopy s priam samaritánskym úmyslom, že keď spozná moje kvality, isto na tú druhú mačku zabudne... To bol OMYL!! :) Nerobte to!!! To je najkratšia cesta, ako si spláchnuť svoje sebavedomie do záchodu a loviť ho tam potom pekne dlho... Niekedy mi boj o partnera pripadá ako boj o jedlo v Somálsku :).. Ale späť k téme. Čo robiť s chudáčikom namotaným? Nechať ho tak! Bakane, fuj :D.. A ísť o dúm dál.. Čo som týmto chcela vlastne povedať? Že vzťahy sú trojcípe. A pokiaľ ten váš partner práve nemyslí na svojho/svoju ex, pokiaľ vášho potencionálneho partnera nikto práve ,,nenamotáva" , tak ste šťastní ľudia, ja osobne vám gratulujem :)..