Pod listom času ukrytá,
spomienka tíško drieme.
Nálada je čajom opitá,
ako chutí obaja vieme.
Si nežnou spomienkou,
a vietor nám listy rozfúkal.
Píšem pod zámienkou,
nie, žeby som sa ponúkal.
Túžbou sa obaja trápime,
a čas viac trápeniu pomáha.
Spomienka ako sa hladíme,
mi myseľ denne namáha.
Chýbajú mi tvoje nežné ruky,
i neha, čo k nim patrila.
Túžba spôsobuje obom muky,
oboch nás láska opila.
Chcem ťa opäť hladiť,
a tvoje pery nežne hrýzť.
Osud nás musel zradiť,
a možno iné malo prísť.
Presýpacie hodiny zastali,
piesok vo vzduchu sa vznáša.
Dotyky nehy načas ustali,
a neistotu do srdcí to vnáša.
Spomienky na teba živé,
slastné vzdychanie rozpáli.
No často bývajú tak clivé,
že dušu mi to rozžiali.
Komentáre
:)
kto vie, ci budem
ale ano raz budes
Krásna báseň