toto je naozaj kraaasne...

sú však ľudia, ktorí by ani nekonečno nekonečien času nedokázali alebo nechceli využiť na poznanie, porozumenie tomu druhému...a sú spokojní s tým, keď rozumejú sami sebe, ak vôbec....čo už, ľudia sme rôzni, preto neviem, či platí pravda odveká....ale u mňa rozhodne ;)

Odveká pravda, že "človek chce stretnúť - človeka", má - tak ako skoro každá iná pravda - zaiste aj výnimky.
Človek nechce stretnúť človeka vari len vtedy, keď čosi nie je v poriadku, či s ním, či s ľuďmi, medzi ktorými žije: ak mu ľudia ubližujú a bojí sa ich, ak ho ľudia zrádzajú a stratí k nim dôveru, ak má rád len seba a nechce s nikým deliť o svoje dobré bydlo...
Aký by to bol život, keby človek nemal aspoň nádej, že stretne - (dobrého) človeka?

Ak by človek tvrdil, že nepotrebuje iného človeka, hoci len jedného jediného, aj to tvrdí "niekomu"... Ak by to malo byť hoci len konštatovanie osamelého človeka pre seba samého, že nepotrebuje, nechce nikoho, aj tak, aj tým pripúšťa vlastne možnosť existencie iných ľudí vo svojej blízkosti, ktorí by ho nemali, ktorých by on nemal "otravovať"... Aj to je stav komunikácie.
Z môjho pohľadu je to tak, ako sa to podarilo dať do veršov a tak to aj v plnej miere cítim.

Tato doba prinasa zhon ,pri precitani tychto pravdivych basni sa tesim zo zivota dakujem

prečítaj si prosím nielen básne, ale aj spomienky pani Dobrušky na detstvo (Na prahu sna):
http://racan.blog.pravda.sk/detail.html?a=241d66b74f67122d57d13ad9e019d2b6