kráčala stíchnutou ulicou..

vietor jej povieval vlasmi..

hral sa s nimi podobne,ako so zlatým lístim na zemi..

strapatil ich,ale ona to nevnímala..

zasnívaná..

mimo reality..

kráčala..ponorená do seba..

s neprítomným pohladom a krásnym úsmevom na perách..

sledoval ju..

spoza záclony z okna na treťom poschodí..

nevedel z nej spustiť oči..

videl ju tak vzdialenú,

a predsa ju videl zblízka..

videl krásny pohľad krásnych očí..

videl krásny úsmev krásnych pier..

cítil to,čo cítila ona..

vnímal..

a túžil..

a chcel..

zrazu zastala..

v zamyslení..

pomaly otočila hlavu a pozrela k oknu..

k jeho oknu..

citila..

vnímala..

túžila..

a chcela..

ale na druhej strane vedela,

že nesmie..

chcieť..

usmiala sa

a vedela,že sa usmial aj on..

v podvedomí ho volala..

v podvedomí volal on ju..

zrazu sa otočil..

a rozbehol k dverám..

vybehol na ulichu..

zadychčaný..

poobzeral sa..

nevidel nič..

len cítil..

cítil úsmev..a vôňu..

a vedel,

že sa vráti...

s úsmevom sa vrátil..

pozorovaný párom očí..

očí ženy,

ktorá vedela,

že sa vráti...