Obloha bola čistá bez jediného mráčika. Okolitá príroda mala krásne drsnú podobu. Tráva hrala odtieňmi hnedej, a pofukoval jemný mrazivý vietor ktorý pálil Johna v pľúcach. John sa ešte viac ponoril do teplej tuniky ktorú mal prehodenú cez plecia. Od súboja ubehlo niekoľko dní a mnohý boli prevelený na iné stanoviská. Tábor takmer zíval prázdnotou. Všetci vojaci i čarodeji sa zdržiavali v stanoch a na vzduch chodili iba zriedka. John sedel schúlený pri ohni a myšlienky mu voľne blúdili po okolí. Zahľadel sa do diaľky. Slnko jasne svietilo a osvetľovalo obrovskú pláň ktorá akoby plávala. Hnedá tráva sa vlnila pod nátlakom jemného vánku. Tento pohľad vkladal do duší zvláštny pokoj. John sa pousmial a zahľadel sa do jemných plameňov ohňa. Jeho myšlienky sa začali vracať k jeho rodnej dedine.... Touto dobou by do mesta prichádzali kupci. Pomyslel si a znovu sa pousmial. Už akoby som počul Máriusove prosby “John požičaj mi tie peniaze veď ja na jar budem pomáhať a vrátim ti ich.“ Znovu sa pousmial a sklopil zrak. Čo asi robí? Ako ho poznám tak vysedáva niekde pekne na slnku a leňoší. Jeho pery sa znovu zavlnili do jemného úsmevu. Pozrel do ohňa a hodil doň niekoľko polien až iskry poskakovali okolo. Znovu sa zahľadel na pláne. Ako sa má matka? Dúfam, že sa jej nič zlé nestalo. Ako ju poznám tak sa určite modlí každý deň. Vstal od ohňa a zamieril k veľkému stanu kde sa podávalo jedlo. Prišiel k pultu a vzal si kus chleba a syr a znovu vyšiel von. Oprel sa o mladý strom v tábore. Boji utáborený na okraji malého lesíka nakoľko už nehrozilo také nebezpečenstvo a boli aspoň chránený pred krutým vetrom ktorý sa preháňal otvorenými pláňami. Pomaly jedom svoj obed a premýšľal o súboji ktorý videl. Tá čierna postava. Spomenul si na stretnutie vo Forecinej izbe. Bol to nepriateľ a zrazu sa skoro obetuje za nás? Vtom si spomenul na Mensisove slová : “Markus viedol armády nesmrteľných proti vášmu otcovi. Avšak pri rozhodujúcich bojoch sa stretol s Formou a zamiloval sa do nej.“ Takže preto. Ešte chvíľu uvažoval nad okolnosťami nečakanej pomoci od Markusa, no bol rád keby proti Mariotom bojovali oni tak by určite mali obrovské straty ak by dokonca neboli porazený. Pomaly si vložil do úst posledný kúsok chleba a utrel si prsty do tuniky. Oprel si hlavu o strom a zavrel oči. Ako rád by som teraz sedel doma v teple a mal od všetkého pokoj. Na jeho perách sa znovu zjavil nepatrný úsmev no prerušil ho zvláštny pocit. John otvoril oči a napol všetky zmysly. „Si naozaj dobrý.“ Ozval sa hlas spoza neho. John sa okamžite otočil a za ním stál jeden z FOX. Odetý v šedom plášti, na hlave kapucňa a tvár mu zakrývala maska na ktorej bol len zvláštny červený tvar na čele. „Neboj sa nie som tvoj nepriateľ.“ Povedal FOX no ani sa nepohol. „čo tu chceš?“ opýtal sa John pokojne. „Odovzdať ti odkaz.“ Čože mne? Začudoval sa John no nedal to najavo. „Aký?“ odvetil pokojne. „To ťa zaujímať nemusí!“ Odbil ho FOX a podal mu zažltnutú obálku ktorá bola zapečatená Červeným voskom v ktorom bol znak orla a vlka. „Proste to odovzdaj svojmu kráľovi.“ Odvetil o niečo prívetivejšie FOX a zrazu zmizol v prúde Červených iskier. John sa pozrel na obálku. Povzdychol si a pobral sa do svojho stanu.