piatky trinásteho mám rada... zväčša sa nestane nič hrozné a niekedy sa tieto dni dokonca aj vydaria... včera som však tušila, že sa stane niečo zlé...

... ráno som mohla zaspať, ale nestalo sa tak... pocit pre zodpovednosť bol silnejší ako lenivosť... /tlieskam si/... aj hlavu som si stihla umyť a dokonca som stihla skorší autobus, ako som si naplánovala... /ja hviezda/...
dnes som mala mať pomerne ťažkú skúšku.../mohla som vyletieť, je to iba zápočet, no bez toho by som sa k skúške nedostala/ keď som prišla do školy, od nervozity som si to išla rovno hodiť do záchodovej misy... no áno, povracala som sa... /nie som tehotná/... iba stres... a nebola som sama...
stretla som spolužiačku, vygrckanú z podoby za posledné tri dni... ona to hodila na virózu... ja som presvedčená, že som obyčajný stresák...
čakali sme na skúšajúcu asi hodinu a keď sa dovalila vlnivým krokom, stres zrazu opadol... ostalo vo mne iba jemné chvenie kdesi v žalúdku... /možno to bola iba pásomnica/... začala som sa sústrediť na chabé vedomosti... išla som k nej aj s indexom prvá... a viete čo urobila???...






zapísala mi zápočet bez jedinej otázky na moju adresu... neskutočné... toľko strachu pre nič... od vtedy prešlo skoro päť hodín, ešte som sa z toho nespamätala...:o.)