Na koho sa mám spoľahnúť, na koho?
Skončili sme. Už nemám nikoho.
Vedeli sme, že to šancu nemá,
Predsa sme to skúšali a ja blbá
som ti verila...
Verila som ti ako naivné dieťa,
Ktoré sa len prizerá ako rastie kvieťa.
Celý týždeň som o nás rozmýšľala, že čo keď...
Lenže nedostala sa ku mne žiadna odpoveď,
tak som čakala...
V kútiku duše som dúfala v to, že si môj.
Vzdialenosť ma, ale predbehla, takže si svoj.
Nemám nárok myslieť si, že by to bolo krásne,
v živote nás čakajú oveľa krajšie básne.
Nie si pripravený ľúbiť ma takú aká som,
asi ako nikto na svete.
Preto nechcem, aby si vedel aká vlastne som.
Pán učiteľ, čo mi poviete?
Báseň je napísaná v psychickej kríze,
lebo som sama a... budem.
Nechcem hrať cool čajku na nejakej díze,
lebo som smutná a...budem.
Tak sa vykašli na mňa ako každý,
ja to zvládnem, veď som žena.
To si si nevšimol pre pohľad vlažný,
tak hľadaj ďalej. Nádej malá.
Mala som Ťa rada, veľmi.
Si tu však pre inú, ver mi.
Cítim taký menší žiaľ,
ktorý neprúdi odnikiaľ.
Tak dúfaj, že raz nájdeš takú,
ktorá uspokojí tvoju potrebu.
V prvom rade sexuálnu, akú inú.
Veľa šťastia Ti želám do pohrebu!
Komentáre