Všetko bolo akési polovičné, mesiac. Visel si na oblohe úplne spokojne a nebol celý. Krásne zrezaná polovica tej mesačnej gule sa pohrávala na svojej polovici oblohy s polovicou oblakov. Bolo úžasné sledovať tie polovice aké sú rozdielne a ako bezchybne do seba zapadajú. Polovica neba, polovica mesiaca, polovica oblakov, polovica hviezd. Polnočný vánok pískal polnočnú melódiu pre polovičné oblaky. Ten pohľad na oblohu, bol polnočný, stála som ako prikovaná na balkóne a sledovala ten príbeh oblačný. Mesačný svit sem tam vykukol spoza nich a venoval mi pohladenie na líce. Chlad čo sa rozpínal v mojej duši, ale len tak na polovicu ma striasol a poslal do postele. Polovica noci bola v nenávratne. Tak som vkĺzla na svoju polovicu postele a zaspala. Ten sen čo sa mi prehrával v hlave bol tiež len polovičný, videla som tú svoju polovicu života, čo už bola. Polovicu prežitú, polovicu precítenú a polovicu nenávratne preč. Keby som tak mohla snívať tú druhú polovicu, čo ma čaká, čo sa stane a ako to dopadne. Vlastne snívať môžem, bolo by skvelé prežiť aspoň polovicu vysnívaného.
Všetko len na polovicu...
08.12.2008 09:58:17
Bolo by skvelé prežiť aspoň polovicu vysnívaného.
Komentáre
Ahojki,
Poli,:-)))
Zara...
Potom druhým pol očkom som dočítal druhú polovicu článku, pritom ani nie je polnoc... ((-:
Myšlienky veru nemáš polovičaté, sú plnotučné ako horčica, mňamky čítanie... (-:
Lasky, :-)))
viac než na svoju polku pelechu
servus Teide... ;-)