Ano i to bolo kedysi.
Nasiel som jednu zaujimavost pri studiu astronomie. Ano spravne nie astrologie ale astronomie. Kedysi davnejsie som bol clenom hvezdarne Handlova(v tej dobe vedenej Janom Fabriciom) takze nie som nejak neznaly tejto oblasti.
    Kopernik v roku 1543 zverejnil studiu De revolitionibus orbium caelestium v ktorej ohlasil heliocentricku sustavu,kde Zem je iba obeznicou Slnka. Tymto vyjadrenim naburaval Ptolemaiosa z Alexandrie (1 storocie po Kristovi) kde Zem bola centrom vesmiru a bola plocha placka. To je vseobecne zname. Kopernikov nazor prijali az v roku 1780 !!! Co je vsak zaujimave, ze cim ideme viac do minulosti tym je presnejsi pohlad (a blizsi nasmu) k realnemu stavu slnecnej sustavy. O co ide? Strucne povedane astronomovia (v tej dobe bola astrologia a astronomia jednym odborom) v roku 500 pred nasim letopoctom poznali lepsie vesmir ako astronomovia v roku 1500 naseho letopoctu. Hipparchos (cca 2 storocie p.n.l) studoval a spracoval pohyb jarneho a jesenneho bodu (equinoxialny bod) po ekliptike. Bezne sa to vola aj precesia rovnodenneho bodu. V com vsak je problem? No v tom ze toto je mozne JEDINE v pripade ked berieme do uvahy sfericky vesmir (Zem je gulata) a zaroven heliocentricka (Zem obieha okolo Slnka). Pretoze zdanlivu precesiu je mozne riesit iba za tychto podmienok. Presun 30 stupnov (jedno astrologicke znamenie) je za 2160 rokov. Co je dalsia zaujimavost Hipparchos nemohol odsledovat presun jarneho bodu (2160 rokov je privela i na biblickych vladcov). Co s tym. Ako to vedel?
    Hipparchos napisal, ze studoval od Chaldejcov z Uruku, Borsippy a Babylonu. To potvrdzuju i archeologicke vykopavky. Vacsina textov vsak je skor astrologicka (niet sa co cudovat islo o pouzitie vedomosti v praxi). R.C. Thompson v diele The reports of the Magicians and Astrologers of Niniveh and Babylon na zaklade preskumania mnozstva hlinennych tabuliek udava ze v tej dobe boli vyvinutejsie kalendare, predpovede zatmeni a astronomicke efemeridy. Vedeli ze je rozdiel medzi planetami a stalicami (hviezdami) i to ze Mesiac a Slnko  sa spravaju inak (z pohladu Zeme). To znaci ze Babyloncania a Asyrcania mali poznatky ktore sa v "modernej" dobe vzali v uvahu na prelome 18.-19. storocia! Profesor George Sarton (Chaldean Astronomy of the Last 3 Century B.C.) zistil, ze tieto efemeridy boli presne na tolko ako nase, ktore sa pouzivaju dnes a riesia sa pomocou pocitacov. Dokonca starsie (Uruk) boli presnejsie. A teraz to co ma najviac zaujalo, Sumeri. Ti urcovali zaciatok roka prechodom Slnka jarnym bodom (Jarny precesny bod, rovnodennost) nasli sa tabulky z rokov 4400 pred nasim letopoctom!!!!(to je pre 6407 rokmi). Lenze to znaci ze mali dobre znalosti ako astronomicke tak matematicke. A podobne kalendare sa nasli v meste Ur (cca 3000 p.n.l)  i v Ninive (3200-3600 p.n.l). A dokonca  to co sme predpokladali za dielo greckej kultury, zverokruh, je starsie. Sumerske. Mali vsak trochu ine mena napriklad AB.SIN (Dcera.Sina) dne je to Panna. Mimochodom Sin bol boh jeho dcerou nebola ina ako Istar (Astarte, v grecku Afrodita, egyptsky Eset (Isis))
    Takze ostava to najdolezitejsie. Odkial mali tieto informacie a tak presne. Zeby nebolo vsetko tak ako uci exaktna veda?

BTW: Nasli sa i tabulky ktore urcuju postavenie hviezd a jarny bod na rok 11 052 pred nasim letopoctom. Udajne im to pomohol urobit boh Utu.Ktovie.