Ráno nás prekvapilo jasnou oblohou.

Rýchlo sa balíme a vyrážame z chaty.

Rifugio Marco e Rosa

Najprv stúpame snehovým poľom s cca 40 stupňovým sklonom, potom cesta smeruje na skalu.

Zisťujeme, že nie je všetko také ideálne, ako to v chate vyzeralo. Skala je súvislo pokrytá sklovitým ľadom. Viažeme sa na lano a opatrne postupujeme hore cez hrebeň Spallagrat. Prevýšenie z chaty na vrchol je už len okolo 400 metrov, ale trvalo nám takmer tri hodiny, kým sme sa dostali k záverečnému snehovému hrebienku. Ten bol celkom slušne exponovaný. Bolo potrebné dávať veľký pozor, pretože hrebienok zo snehového náveja bol miestami široký akurát tak na jednu topánku. A po oboch stranách riadna hĺbka...

O jedenástej sme však už na vrchole. Výhľad nebol práve najlepší. Okolo nás za vznášala hmla.

Ale chvíľami sa predsa len pretrhla a ktosi, kto nás uchránil pred bleskami, nám umožnil uvidieť tú krásu.

Približne v strede fotografie, pod tmavou skalou, vidno Rifugio Marco e Rosa (fotografované asi v polovici Spallagratu)

Zanedlho prichádzali na vrchol ďalší.

Výstup normálkou na Piz Bernina je jedna z najkrajších túr aké som kedy v horách prešiel. Skvelý mix ľadu, skaly, snehu, rozličných prírodných útvarov, krásnej scenérie a výhľadov a aj celkom hodnotný výkon.

Vrelo odporúčam.