Slovensko je dedina - nič sa nedá robiť. Dedina je uzavreté spoločenstvo, kde nikto nesmie mať viac ako ostatní, a preto treba nakúkať do hrncov. Svoje je vo dvore ostatné sú spoločné pasienky a tam treba starostlivo strážiť kto koľko a či nie viac ako ja. Do spoločných pasienkov patrí (nuž ako inak) aj kto má koľko a akých dievok, či ktorá s kým a kedy. Uzavretú spoločnosť by mnohoženstvo, či mnohomužstvo rýchlo zlikvidovalo. V každej poctivej slovenskej dedine býval je a zrejme ešte dlho bude Spolok sviečkových báb, teda akýsi informačný systém dediny, ktorý umožňuje a zabraňuje, ktorý stabilizuje.
Slovensko si však z dôvodu po tisícročia pestovanej kultúrnej zaostalosti samozrejme nevšimlo, že už nie je uzavretou obcou, že v konkurenčnom boji civilizácií muselo voľky-nevoľky vojsť do západného civilizačného okruhu, ktorý už pred viacerými stáročiami prešiel z uzavretej do veľkej, otvorenej spoločnosti. A tam platia pravidlá, ktoré sa stručne zvyknú charakterizovať pojmami sloboda, otvorenosť, nezávislosť, súťaž. Pád komunizmu v bývalom Československu bol (mimno iné) aj pádom modelu uzavretej spoločnosti, kde každý kontroluje hrnce každému. Ovšem pre slovenského zaostalého dedinčana je príznačné, že si tento najpodstatnejší aspekt veci nevšíma, zato porovnáva, či niekto má veľa a on málo, a ak žil v tzv. komunizme, tak nostalgicky spomína, že veru vtedy si sused nemohol vyskakovať. Som tej mienky, že v každej spoločnosti na svete je nejaký podiel vnútorne slobodných a vnútorne dedinských jedincov, len v tých civilizačne zaostalých, kam patríme aj my, je podiel vnútorne slobodných ľudí voči dedinčanom podstatne nižší oproti tým, ktoré tiahnu vývoj civilizácie.
Po tomto kvázi teoretickem úvode prejdem k veci. Píšeme tu na blogovacom systéme, ktorý založili ľudia s predstavou slobodného miesta, kde si ľudia budú slobodne písať svoje deníčky. Aspoň sa domnievam podľa viacerých diskusií so zakladateľmi, že tento cieľ mali. Preto na blog.sk zaviedli minimálne reštrikcie. Napríklad nesmieme porušovať zákony Slovenskej republiky. Medzitým sa objavili určité rádoby hackerské aktivity, na čo boli nútení reagovať admini obmedzením technickej slobody a tiež snahy zahltiť denný obsah nulovými príspevkami, čo bolo rozumné obmedziť na 6 hodinový interval publikovania. Stále však platí, že blog.sk je jeden z najslobodnejších blog-systémov na Slovensku a najmenej pripomína svojou koncepciou dedinu. Je to demokratický, áno - trhovo orientovaný, systém na výmenu nízorov a ja gratulujem majiteľom a správcom, že dosiaľ odolali pokušeniam zmeniť to.
V ľudskej prirodzenosti je (napokon o tom často píšem), že najviac príspevkov bude o sexe a o vzťahoch medzi mužom a ženou. Sloboda je v tom, že sa uplatňuje prirodzenosť. Články o sexe ma môžu nudiť, môžu vzrušovať, môžu rozčuľovať, skrátka môžem mať na ne názor podľa mojej prirodzenosti - aj o tom je sloboda. V tom momente, keď ich budem chcieť zakazovať končí sloboda a začína dedinská regulácia. Vôbec nie je podstatný argument prečo ich chcem zakázať, situácie neplodia argumenty, ale argumenty si nájdu jedincov (v tomto prípade Spolok sviečkových báb) ktorí vyzužijú situácie. Títo jedinci v duchu svojej vrodenej neslobodnosti potrebujú obmedziť slobodu ostatných, a tak začnú prskať jedovaté sliny a keď to nepomôže, dovolávajú sa zásahu pána veľkomožného - admina.
Pred rokom založil Hogo na blog.sk unikátny projekt (aspoň ja neviem o niečom podobnom), ktorý spájal deníkovú formu blogu s časopiseckou formou e-zinu pod názvom blogzin Medzi mužom a ženou. Využil možnosti, ktoré blog.sk poskytuje a zrealizoval svoj nápad. Založil časopis, ktorý sa mal venovať tomu, čo ľudí najviac zaujíma. Odmenou za jeho úsilie - ako v každej slušnej otvorenej spoločnosti - je mu vysoká sledovanosť. No a tu začal od počiatku fungovať Spolok sviečkových báb a spustil svoj zubnoprotézový šušlot: lacné naháňanie sledovanosti, primitívna sexuálna tématika, to by vraj takto mohol každý... atď. Za tým šušlavým prskotom samozrejme je a bolo to isté ako vždy - zle skrývaná závisť: niekto si na spoločnom pasienku dovolil spraviť niečo, čo nenapadlo ostatných a má úspech. Čo v takej situácii robiť? Znevážiť úspech, veď kde-kto sa tu bude tváriť, že mu o sledovanosť nejde, ale každý sa pozrie, ako mu články "vynášajú". Aj ja; naozaj ma poteší ak nejaký môj článok má vyšší rating, hoci je mi jasné, že z charakteru a obsahu mojich tém sa nikdy na "topku" nemám šancu dostať. A čo je na tom zlé, ak sa na blog.sk zavedie TOP a niekto tam chce byť? Lenže dedinské povedomie núti ľudí tváriť sa, že chcú ostať priemerní a kto by mal odvahu povedať, že nie - je outsiderom. Na rozdiel od Spolku sviečkových báb ja nejdem skúmať, či Hogovi išlo o to byť TOP, alebo nie, pretože čuduj sa svete to považujem za jeho úplne súkromnú vec, do ktorej ma nič nie je, a to bez ohľadu na to, ako sa k tomu vyjadril, či prípadne vyjadrí. Na svoje motivácie má rovnaké právo v slobodnej a otvorenej spoločnosti ako každý druhý. Ak budeme merať úspech v sledovanosti, tak blogzin Medzi mužom a ženou je najúspešnejší blog v doterajšej histórii blog.sk a ja mu gratulujem k zaslúženému úspechu. Ak budeme merať v niečom inom, tak možno skončí na konci. Niet objektívneho kritéria. Faktom však je, že blog.sk topku má a tak aj tým sú dané koeficienty úspešnosti.
Ako všetky sviečkové baby sveta, aj miestny spolok Sviečkových báb svoju závisť prezentuje vo vznešenom odeve "vyšších hodnôt". Napríklad obviňovanie zo šírenia pornografie. Jednak podľa všetkých zákonných kritérií nejde o pornografiu, ale viac, alebo menej kvalitnú erotickú spisbu. Lenže je tu podstatnejšia vec - prečo by niekto nemohol šíriť pornografickú literatúru, ak je po nej dopyt? Aha - počujem víťazoslávny rev Spolku sviečkových báb - tak ty nechceš, aby sa šírila lvalitná spisba, ale chceš, aby ju potláčal brak a úbohosť!!! A tu sme pri ďalšom koreni veci. Nikto nevie lepšie ako sviečkové baby, čo je kvaliné a čo nie, čo je brak a čo nie je. Kdeže slobodný názor na túto vec, sú vyvolení, ktorí vedia lepšie ako tí konzumenti erotiky, čo je pre nich lepšie. Treba múdro a pre prospech celej obce potláčať, alebo naopak vyzdvihovať raz to, či inokedy ono.
Ja túto predstavu nazývam sociálne inžinierstvo. Vyrastal som v dobách, kedy múdri sociálni inžinieri plánovite a pre dobro všetkých viedli čechov a slovákov do stále hlbšej civilizačnej zaostalosti. V 89. ich ľud poslal na smetisko dejín. Napriek viere, že sa dá vedecky plánovite pomocou marxizmu-leninizmu a inýcb racionálnych vied dosiahnuť oveľa lepšia spoločnosť, ako je spoločnosť založená na voľnom trhu a na nevedecky nekvalifikovanom rozhodovaní slobodného občana. Pre Československo to značilo, že ak pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi prvých 10 najvyspelejších krajín sveta, po štyridsiatich rokoch sociálneho inžinierstva sme už de facto patrili medzi rozvojové krajiny a platíme za to doteraz obrovské sumy. Áno - sociálni inžinieri mali historickú šancu ukázať, že sa dá spoločnosť riadiť a ukázali, že sa nedá.
Lenže v hlavách dedinčanov sa to akosi nepremietlo do podoby historickej skúsenosti. Aj naďalej si myslia, že sa dajú ľudia rozdeliť na tých, čo sú lepší a to ostatné nevedomé stádo. Sú vyvolení, čo vedia, kde je kvalita a tí ostatní, čo majú zbožne načúvať a usilovne sa nechávať poučovať. A ak to nechcú dobrovolne, tak silou.
Aj komunisti ak zadubený sedliak nechcel do družstva, tak ho strčili do bane. Pre jeho dobro. Ak niekto chce erotiku, treba ju zakázať a prinútiť ho čítať lacné múdrosti Marthy Bielskej, samozvanej to predsedkyne Spolku sviečkových báb na blog.sk. Pre jeho dobro. Pozorný čitateľ iste chce namietnuť: "hrá sa tu na slobodymilovného a šup - pri prvej príležitosti opľuje články niekoho iného a označí ich za lacné!!!" Vďaka pozorný čitateľ, uezpečujem ťa, že to bol zámer. Áno, z môjho pohľadu sú články Marthy Bielskej plné povrchných lacných právd a sú pre mňa nudné. Mám na svoj názor právo, tak ako má právo niekto druhý mať názor na moje články. Lenže medzi mnou a predsedkyňou Spolku sviečkových báb na blog.sk je ten rozdiel, že nejdem v mene nejakej pomyselnej "vyššej hodnoty" druhého opľúvať a organizovať proti nemu hon na čarodejnice. Napokon má tiež svojich čitateľov a ja jej úprimne želám čo najväčší úspech medzi nimi. Ja k nim však chválaneviemčomu aspoň zatiaľ zo zákona nemusím patriť, tak ako ma nikto neprinúti byť čitateľom blogzinu, pretože jeho eroticky ladené príspevky ma skrátka neoslovujú.
Ak nešlo v mene vyšších právd dosiahnuť želané zrušenie blogzinu, objavil sa kvázi racionálny argument - opakované publikovanie. Editor blogzinu, aby zvýšil jeho sledovanosť má tú drzosť, že nielenže používa provokatívne názvy článkov, on ich DOKONCA!!! uverejní dvakrát za deň. Toľká nehoráznosť! Veď čo keby to tak robil každý? Lenže každý to tak robiť nebude a tí, čo prípadne áno, musia rátať s následkom, že takéto správanie bude mať presne opačný účinok, ako očakávali. Vtip je totižto v tom, že zatiaľ čo blogzinu Medzi mužom a ženou takáto prax môže zvyšovať rating, pretože je obľúbený, niekomu inému to naopak môže uškodiť. Ktohovie. Ale máme tu rýchlu čatu sociálnych inžinierov v Spolku sviečkových báb a tí vyrazili v mene obecného blaha (ako môže existovať obecné blaho???) do útoku a volajú na pomoc pána veľkomožného: zasiahni, zruš, zakáž!!! My vieme najlepšie, čo je obnecné blaho! Nuž do toho... Lenže súčasťou slobody v demokracii je zásada rob všetko, čo uznáš za vhodné, čo ti prinesie prospech a nie je to výslovne zakázané. V dedinskej logike je to neprípustné. Tam platí pravidlo: rob všetko pre to, aby si nevyčnieval. Editori blogzinu nerobia v slobodnej a otvorenej spoločnosti nič nemorálne, ak využívajú vo svoj prospech dané pravidlá.
Bolo by to smiešne, také zvonodrozdovské, keby to nebolo odporné. Priznám sa, niekedy sa z tej zadubenej malosti cítim unavený. Po nejakom čase fungovania Hogovho projektu som si uvedomil, aký je to výnimočný nápad v našom slovenskom kontexte. Hoci ja rozhodne nie som čitateľom podobných článkov, ocenil som formu a spôsob vedenia projektu. A ponúkol som spoluprácu, pretože Hogovi sa zjavne nepodarilo získať spoluprácu nejakých psychológov. Hoci sa mi ktovieako nechcelo, ponúkol som sériu článkov o vzťahoch medzi pohlaviami z pohľadu evolučnej psychológie. Ich vysoký rating ma prekvapil. Sám som ho podobnými článkami na tomto blogu nedosahoval. A tak sa nejak mimochodom stalo, že popri eroticke sa spropagovali aj pomerne nové oblasti vedeckého skúmania. Blogzin dokázal aj uskutočniť akúsi vedeckú popularizáciu, čo je na slovenskom internete žiaľ veľká výnimka. Na základe komunikácie s editormi viem, že je snahou dať blogzinu viac rozmerov. Čo tak namiesto kritiky ponúknuť ojedinelému projektu niečo, čo by ho posunolu do ďalších rozmerov? Lenže to sa na dedine nerobí. Skutočná slobodná tvorivosť je pre uzavretú spoločnosť hrozbou.
Končím s pozdravom: Odtnite mu hlavu, nech nevytŕča z davu. Netreba nám takých ozembuchov, nech si ju nosí radšej pod pazuchou..