Studené večery,

rána ešte chladnejšie

...bez Teba ...

Mrazivý sen nocí,

husia koža z bezmoci

a ráno už len

vychladnutá pahreba.

Z nej každý deň

vymetám popol,

hľadám, či iskry niet.

Skrehnuté ruky,

oči bez lesku hľadia

na zvädnutý kvet.

Zo zrkadla čumia na mňa

neosobné vlastné oči.

Sú mi celkom cudzie ...

Už strácam prehľad,

či to svet sa vo mne,

či sa ja vo svete točím.

Prečo každý deň

vlastné srdce hádžem do práčky?

Nerozumiem tomu...

Nerozumiem sebe...

A zas ju zapínam na plné otáčky !