Vstúp do môjho mŕtveho tela,
život z neho svet odsáva denne.
Buď pri mne stále v túžbe bdelá,
nepúšťaj ma, v objatí ma drž pevne.

Lebo po celý ten čas som ťa strádal,
kým na púšti života ma pokúšal svet.
Oproti vetru pokánia som padal a hneď vstával,
dnes viem, že musím k tebe späť.

Perami chcem hľadať tvoje pery,
hoc viem, že zajtra budú horieť hviezdy.
Chcem byť ten, čo ťa skúša z viery,
ten, čo v tvojom hniezde lásky hniezdi.

Končekmi prstov chcem spúšťať poplach,
v zóne tvojich tajných snov.
Chcem splynúť s tebou vo všetkých nociach,
a plávať tvojho dychu hmlou.

Môj dych ťa bude všade jemne páliť ,
až zvíjať sa budeš túžbou po splynutí so mnou.
A v tej chvíli začnem ťa nežne hladiť,
tak budeš slepo kráčať k vrcholu tou hrou.

A túžba zmení sa v bezhraničnú vášeň,
v predstavách si milencov skicu kreslíš
Šelmu do rohu vesmíru dnes zažeň,
a s mojim perom román v sebe píš.

Raz príde tá chvíľa, keď sa sen zas zhmotní,
ten sen o našej vášni, čo vietor v piesok rozfúkal.
Ty vieš, tak zasa sa môjho srdca dotkni,
nechcem, aby som viac na to zabúdal.