Všetko sa to začalo v roku 1990, keď Raču zachvátil skautský vírus a v tejto časti Bratislavy dosiahol nebývalý rozsah. Pamätníci si so mnou určite radi zaspomínajú na výlet do Ivánky, kde sa po štyridsiatych rokoch slobodne stretli ľudia pri príležitosti výročia smrti Štefánika, na výlet do Viedne na svätého Juraja, kedy mnohí z nás videli prvýkrát „zahnívajúci“ kapitalizmus na vlastné oči a nadšene sledovali s otvorenými ústami Mercedesy a BMW (v tej dobe sa u nás preháňali žigulíky, moskviče, wartburgy a staré škodovky) či na pamätné zrazy bratislavských skautov a skautiek. Nezabudnuteľný bol aj výlet na Majdán v júni 1991, kde mnoho z nás spalo prvýkrát pod stanom. Ak opomeniem tábor v lete 1990, na ktorom som nebol, prvý tábor sa konal na Jahodníku v júli 1991, tu sa symbolicky stretli štyri tábory, ktoré organizoval 3. okres- konkrétne Ivica, Havel, Halenárovi  a Šlosárov mini tábor, na ktorom bol  i bard 22.oddielu Sasi. Na tábore na Jahodníku prišlo k rozkolu, ktorý neskôr viedol k odchodu ôsmych vodcov tzv. Halenárovej skupiny a mal za následok vytvorenie piateho tábora v kempe pod vedením Janky Henčlovej a Márie Novosadovej. Opisovať podrobnosti tohto rozkolu by bolo zbytočné a všetko je to už aj tak zaviate históriou.

                  V októbri 1991 sa skauting v Rači pozviechal z popola ako bájny vták Fénix, vznikol koedukovaný oddiel včielok a vĺčat. Spojil sa teda 3. roj a 4. voj a vodkyňou sa stala Jana Henčlová (na začiatku bol aktívny aj Mišo Halenár, ktorý neskôr zapadol na smetisku dejín). V tomto období sa zapojila do skautského života aj ďalšia legenda račianského skautingu- rodina Bobovských. A začali sa riadne schôdzky a akcie, na ktoré všetci do dnes radi spomíname - betlehemské svetlo vo Viedni´91, výlet na Rudavu, rozbehol sa radcovský kurz, prebiehal družinový život - družiny hnedých svišťov, červených líšok, sivých zajacov a včielky v družine koál.  V máji 1992 sa konal výlet do Plaveckého Mikuláša, ktorý sa stal neskôr Mekkou račianských skautov. Za toto obdobie spomeniem slávnych členov ako Miro Baran, Andrej Záhradský či Jano Gero. V lete bol trojtýždňový tábor, ktorý sa konal na Bielych hlinách a stál 1424 Kčs. Zbierali sa scoutleny, hrala sa hra Biela vydra a všetkým nám bolo fajn. Tento tábor sa zapísal do histórie ako najdlhší, najväčší a dovolím si povedať, že aj najlepší. Dňa 6. júla 1992 sme objavili legendami opradenú jaskyňu pri baranovi.  Potom prišli BSD v Eko-Iuvente na Búdkovej ceste, výlet na Pajštún, betlehemské svetlo a premiéra hry s rovnakým názvom. Pre osvieženie pamäti hrali Jana Henčlová, Peter Havel, Jana Prokopová, Katky Cíchová, Drietomská a Filová, Mišo Drietomský, Bobo, Peter Krajčík- Škreko, Juro Šimlovič- Bimbo resp. Kraváľ, Martin Sloboda a ja.                           

                   Do nového roku sme vstupovali spoločne s novovznikajúcou Slovenskou republikou. Všeobecne nastal akýsi útlm a pri vĺčatach sa vystriedali traja vodcovi (aj Rado prezývaný Cicho). Na tábore v júli 1993 som sa nezúčastnil, ale zo zápiskov Jura Šimloviča viem, že na ňom dosť pršalo a Šlosík alias Žvatloš riadil v kuchyni (vytratila sa aj naša milá pohánková zmes- pamätníci budú vedieť o čom hovorím, že Bobo) V auguste 1993 sa konal na Jantári 1. divadelný skautský tábor, ktorý bol možno prvý na svete... Tu k nám prikvitol ďalší nezabudnuteľný člen, legionár Rashid Kassim Mchatta z Tanzánie a pod vedením Miloša Šlosára a Evy Liškovej sme nacvičili hru Koráb Čajka, iba spomeniem, že Luky bol predposledný v bodovaní :-). V septembri sme sa pretransformovali do 22. oddielu, ktorý sa pod vedením Miloša a Rašida stal hybnou silou hnutia v Rači :-) Presťahovali sme sa z klubovne v Knižkovej doline do DDaM Hlinická. Z legiend spomeniem Prochádzku, Čermáka či Švábeka.

                    V roku 1994 sa uskutočnili výlety do Malých Karpát i k čerstvo postavenému vodnému dielu Gabčíkovo, v júni 1994 k nám prišiel Miloš Jošt alias Leoš. Tábor sa uskutočnil už tradične na Bielych Hlinách, mali ho na starosti Žvatloš, Hela Ficeková, Zuzana Slamková a Peter Havel. Najnapínavejším podnikom bola hra o poklad, keď sme museli za pomoci odkazov a kresieb nájsť poklad- sladkosti. BSD sa konali v septembri na kúpalisku pri bufete Na konečnej a boli dosť chabé. Pokračoval oddielový život pod vedením Rašida a radcov Sasiho a Miša Holienčina. (neskôr aj Boba)

                  A nastal ďalší rok 1995, ktorý sa začal vytvorením sofistikovaného bodovacieho systému od Žvatloša (napr. bod 18. neposlúchanie vodcu –10b., bod 23. ak si niekto neprinesie na schôdzku zápisník ani pero –8b.) Tábor sa opäť konal v Plaveckom Mikuláši a spomíname na Rašidové lezenie na stožiar, beh na 1 km, legendárnu rascovú polievku s dvojkilovou zápraškou (môj vynález), výlet na Vápennú a hľadanie zašifrovanej správy na Plaveckom hrade. Tábor sa pre mňa skončil predčasne, pretože som dostal horúčky. V auguste som si to vynahradil v Holandsku, kde som sa spolu s Dadou zúčastnil  na 18. svetovom Jamboree. Bol to megakemp- 28 000 ľudí zo 166 krajín. Úplná fantázia a  kopa nezabudnuteľných zážitkov- návšteva Drontenu, Urku, Venla. Neskôr sa uskutočnila aj akcia v Šlosikovom aute, počas ktorej sme navštívili tri jaskyne- Dobšinskú ľadovú, Ochtínsku aragonitovú a Domicu. V septembri sa BSD po štyroch rokoch vrátili na Kačín, kde chatu U hrocha pokrstil sám Hroch- Julko Satinský, ktorý žiaľ už nie je medzi nami (aby som sa pochváli, mám od neho podpis s venovaním), o mesiac prebehla ďalšia akcia na tejto chate- Jesenné Krákanice, kde sme prvý raz vyhrali hru (v zložení Bobo, Bimbo, ja a legionár z BB Capo). Akcia Betlehemské svetlo sa tohto roku uskutočnila vo veľkolepom formáte- okrem tradičnej Viedne sme išli aj na Lysú Poľanu a Głodowku.  V Rači pri rozdávaní svetla vybuchol Švábekovi v nohaviciach megapiát (na túto epizódku si zopár ľudí ešte snáď spomína).

                Rok 1996. Po piatich rokoch opäť akcia Georgstag a 22jka sa zapojila do vytvorenia najdlhšej stuhy na svete, ktorá merala okolo 6km. Akcie Sonnenzug a Devín, kde sme sa stretli s grófom Esterházym. Tábor opäť v Plaveckom Mikuláši, ja som bol iba na dvoch výzvedach, prezidentské voľby v Rusku vyhral Jeľcin a do hnutia prišla ďalšia legenda Paľo Suchanský. Na BSD sa naše družstvo Hňupi  (Sasi, Robo, Bobo, Paľo Macák a ja) dostalo až do semifinále volejbalového turnaja a cez jesenné prázdniny sa konala akcia Dubník. Určite nikto z účastníkov nezabudol na prepad izby, kde spal Leoš, návštevu Holubyho chaty  či krádež oblečenia z našej izby, ktorú zrealizovali Budík a Dada, navrátenie bolo podmienené tým, že si Sasi a Paľo Suchanský museli obliecť Budíkové a Kosatkine elasťáky. Betlehemské svetlo sme niesli aj do parlamentu, predsedovi Ivanovi Gašparovičovi, do Krákowa, niektorí do Ríma, prvýkrát sa rozvážalo po Záhori v šlosíkovej legendárnej favoritke.

              Vo februári 1997 sa zopár hviezd ukázalo v relácií Cŕn-cŕn.  19. apríla sa konal prvý výlet do Lackova, ktorý sa stal legendou ďalšej päťročnice. V júni sme išli desaťčlenná výprava ( Sasi, Bobo, Kosatka, Nika, Dada, Robo, Jošt, Budík, Monča Kudláčová + na chvílu Šlosík) do stovežatej a v metropole Čiech sme sa zúčastnili na kúpalisku Džbán akcie Fénix. Nezabudnuteľnou akciou bol Loučenský debl, Ružomberčania, E.T. Jam... či ohňostroj z loďky, ktorý bol až proklatĕ nízko. Krátko potom sa konal na Jantári tábor včielok a vĺčat, ktorý si určite pamätajú aj viacerí súčastní členovia. Drvivú väčšinu tábora nemilosrdne pršalo a malo to všetko za následok povodne, ktoré boli vtedy obrovské, ale neskôr sa stali skoro pravidlom v Európe. Tábor sa konal v Lackove, nebol som na ňom, s Robom Poórom sme sa zúčastnili tábora ružomberských , žilinských skautov a popradských skautiek v Komjatnej v okrese Ružomberok. (spomíname na Whiskyho, Čerta, Bzučo, Ryžu, Tajtrla, Zaja, Palacinku a mnohých ďalších). Okruh známych sa rozšíril i zásluhou Sasiho a Kosatky a ich účasti na Landslejr v Dánsku. BSD sa potom stali veľkým hapeningom našich známych z celého Slovenska a bláznivou Pogo-párty. V októbri sme sa zúčastnili na historicky prvom turnaji v nočnom ringu, ktorý organizovala Lesná YMCA. Betlehemské svetlo bolo opäť veľkolepé.

               Nastal rok 1998. Dostali sme od úradu dom na Alstrovej, ktorý sa stal klubovňou číslo tri. Zapojili sme sa prvý raz do akcie Deň narcisov. V lete si slovenský skauting  zobral za cieľ zorganizovať stredoeurópske stretnutie skautov v Žarnovici a my sme nemohli chýbať Niektorí sme sa zapojili do servis (servus) teamu a ostatní boli riadni účastníci- nemôžem vynechať otvárací ceremoniál, kavoobchod, EC News a hlavne náš striptíz na tyči na Go-go show. Tábor bol opäť v Lackove- navštívil som ho na jeden deň a pobral sa ďalej stopom. Postupne som navštívil ešte ďalšie tri tábory a vždy som sa priživil. :-) BSD sa konali v Líščom údolí a ostali nám v pamäti hlavne vďaka prietrži mračien a blatovej párty v stane so Ska pra šupinou. Ako zástupca oddielu som sa zúčastnil dobýjačky na hrade Sklabiňa a cez jesenné prázdniny sme zakotvili na Jantári, Luky si určite spomína na bobríka samoty a ostatní na polnočný výlet na Plavecký hrad počas Halloweenu. Alkoholické extempore radšej vynechám. Betlehemské svetlo bolo opäť už tradične pred Vianocami :-)

              V magickom roku 1999 nás navždy opustil Jaroslav Foglar, zúčastnili sme sa jarného trojkopčiaku a dňa narcisov. Opäť ako jediný som bol na skautskom hudobnom festivale Soaré v Banskej Bystrici. Krátko pred letnými prázdninami sa uskutočnil SAN v poľskom meste Sanok a naša účasť v Biwaku Woda. Nezabudnuteľný výlet na kanoe, slovenské vystúpenie na festivale, poľské Biesczady a hlavne nelegálny prechod poľsko-ukrajinských hraníc. Zážitkov veľa, priestoru málo. Tábor sa konal opäť v Lackove a zúčastnil sa ho aj nádejný člen Duško. Ja som sa na ňom zastavil ku koncu na štyri dni po mojich tridsiatych dňoch na ceste, keď som absolvoval napríklad tábor na Toriskách v Levočskom okrese a zorganizoval prepad tábora v Lackove, ktorý sa akosi nepodaril. Spišiakov chytili. A opäť sólová účasť na slovenskom jamboree na Hodruši. Ináč vo všeobecnosti na dosť štve, že na mimoodielové akcie som chodil sám z nášho okresu. BSD sa konali na Kačíne a preslávili sa koncertom Free faces na Partizánskej lúke a úplnou komerciou. A opäť sólová účasť na seminári o výchove mládeže v Spišskej Novej Vsi a veľká skautská politika na sneme v Trnave. Nasledovalo betlehemské svetlo a Krákow, kde som mal posledný raz na sebe skautskú uniformu.

                   A nadišiel rok 2000, kedy som bol opäť ako jediný zástupca za oddiel na Soaré či na Hodruši. BSD boli v Líščom údolí a prekonali všetky rekordy čo sa týka dažďa, tri dni po nich som odletel do tepla- do Izraela. Tento rok som už nebol členom skautingu (mal som na to rôzne dôvody) a vlastne mapovať toto obdobie by mal už niekto iný. Tak teda končím túto krátku exkurziu do minulosti a verím, že súčasní členovia budú naväzovať na bohatú tradíciu.

Drotik aka Súdruh Odvaha aka Drotos

 25. december 2003