Sophie sa slastne prevaľovala v nadýchaných perinách, keď jej zazvonil mobil. Pozrela sa na hodiny. Bolo sedem hodín ráno. ´Kto zas čo chce?´ Pozrie na telefón a na displeji vycapená krásna fotka jej najlepšej kamarátky a spolužiačky Shelby. „Áno Shel? Vieš o tom, že je ešte len sedem hodín ráno prvý deň prázdnin? Čo sa stalo?“ V slúchadle sa ozvalo len tiché zavzlykanie. Sophie sa okamžite posadila. „Shel čo je? Čo sa stalo?“ „Soph ja-ja prepáč. Nechcela som ťa zobudiť. M-môžeme sa porozprávať?“ „Jasne. No tak rozprávaj.“ „Prosím ťa mohli by sme sa stretnúť. Ak nič ne-nemáš a nevadilo by to, môžem prísť.“ ´Veď ja sa mám dnes stretnúť s Chrisom! Ale ona ma teraz potrebuje. On to pochopí. Snáď.´ „Jasne, že môžeš prísť.“ „A nem-“ vyfúkala si nos „nemal si už niečo v pláne?“ „No vlastne hej, ale neboj ja to zruším. On to pochopí.“ „On?!?“ zrazu sa Shelby zmenil hlas. „Aký on? Kto on? Nejaký chalan?“ „Keď je to on tak by to asi mal byť chalan, nie? J“ „Tak to mi musíš porozprávať.“ „Jasne Shel. Prepáč ale niekto mi zvoní dole pri dverách. Príď okolo obeda, niečo dobré si uvaríme a pokecáme. OK?“ „Ďakujem Soph. Si fakt kamoška.“ A zložila.

Sophie si rýchlo stiahla vlasy do gumičky, pričom jej pár prameňov zostalo padnutých vpredu, pretrela si oči a zbehla dolu. Na posledných schodoch si uvedomila, že je ešte v pyžame. ´Veď poštár je už na mňa takto cez prázdniny zvyknutý´ preletelo jej hlavou. Otvorila dvere a ostala stáť ako obarená. Stál pred ňou Chris. Tiež bol trochu v šoku ako ju našiel. Mala na sebe saténové tielko na ramienka, ktoré jej mierne odkrývalo bruško a saténové šortky, ktoré jej len-len zakryli pozadie a krásne zvýraznili jej štíhle stehná. Na nohách mala obuté veľké, huňaté a ružové papučky s hlavou zajačika, ktoré jej ladili k pyžamu. Na krku mala retiazku s príveskom v tvare srdca, ktorý dostala od brata Scotta.

Chris ju hltal pohľadom. Nevedel sa vynadívať na to aká je v tom pyžamku sexi. Stále si ju od hora dole premeriaval a keď to Sophie zbadala len sa usmiala. To už bolo na neho moc. Zatúžil po nej ešte viac a keby v tej chvíli nebola niečo povedal asi by sa na ňu vrhol. „Ahoj Chris. Prosím ťa čo tu robíš?“ Vyšlo z nej trochu šokovaným tónom. „Nemali sme sa stretnúť až poobede?“ Chris nič nepovedal. Stále na ňu len civel. „Chri-is?! Halóóó.“ tleskla mu rukami pred tvárou. „Áno? Ja prepáč trochu som sa zahľa.., teda zamyslel. WOU!! Vyzeráš úplne božsky!!!“ Sophie sa rozosmiala. „Áno to iste. V pyžame a neučesaná. Prosím ťa čo tu robíš? Veď sme sa mali stretnúť až večer. Vlastne aj je dobre, že si prišiel.“ „Som ti priniesol topánky, aby si si mala čo poobede obuť.“ Sophie sa na neho pozrela podozrievavým pohľadom. „Určite si prišiel len kvôli topánkam? Ďakujem ti, ale ja mám ešte aj iné čo si môžem obuť. J“ „Tak si ma odhalila. Musel som ťa vidieť.“ Soph sa usmiala. „Poď ďalej.“ Otvorila dvere dokorán, počkala kým prejde a zavrela. Chvíľu mu ešte ostala otočená chrbtom a pozerala do dverí.

Nevedela sa rozhodnúť, či spravila správne. No už bol dnu takže s tým teraz už nič nespraví. Otočila sa a narazila doňho. Stál úplne blízko pri nej a Sophie sa ho trochu aj zľakla a netušila prečo ale začala ustupovať k dverám. Videl, že cúva tak vykročil smerom k nej. „Ty sa ma bojíš?“ spýtal sa začudovane. „Nie, mala by som sa?“ „Tak prečo ustupuješ?“ „Neustupujem ja len... auu“ jej náraz do dverí sa trošku ozval miestnosťou. Rukami sa oprel o dvere, tak aby mu nemala kade ujsť. „Vieš, že si mi chýbala?“ „Viem.“ „Ako to?“ „Lebo aj ty mne. J“ Ako dokončila vetu, Chris sa k nej sklonil aby ju pobozkal no ona sa mu podliezla popod ruky. Len sa zasmiala a Chris sklonil hlavu a vzdychol si. „Dal by si mi prosím moje topánky?“ Otočil sa a úsmevom jej ich podal. „Ďakujem.“ Vzala ich a išla ich uložiť do skrine neďaleko od nich. Otvorila ju, zohla sa aby ich uložila. To spôsobilo, že sa jej šortky mierne posunuli hore a pekne tak odkryli jej pozadie. Chris sa nezdržal a mierne ju capol po riťke. Vedel, že to neznáša takže čakal spätnú reakciu. Tá prišla ako bumerang.  Sophie sa vystretou ruku naňho zahnala, no Chris mal veľmi dobrý postreh.

Ruku jej veľmi jemne zachytil, tak aby jej neublížil a zase aby ona neublížila jemu. Postupne uberal na sile zovretia jej ruky no stále ju držal. Chytil ju aj za druhú ruku a usmial sa. Z jeho úsmevu hneď pochopila o čo mu ide, no nechala ho pokračovať. Pomaly sa k nej začal nakláňať a keď bol už len pár milimetrov od jej pier Sophie ustúpila a so šibalským úsmevom zahlásila: „Nedáš si niečo na pitie? Ja som strašne smädná.“ Bol totálne zúfalý!! Toto sa mu ešte nikdy nestalo. Nikdy mu žiadne dievča nepovedalo nie, nikdy ho žiadne neodmietlo a nikdy sa nebránili jeho bozkom. No toto dievča bolo iné ako ostatné. A preto ho tak nesmierne priťahovala. Pozrel na ňu tým jeho psím pohľadom a prišlo jej ho trochu ľúto. No nemienila sa s ním celý deň bozkávať alebo s ním spať. Chcela byť s ním no nie tak ako si to on predstavoval. Milo sa naňho usmiala, dala mu pusu na líce, chytila ho za ruku a ťahala ho do kuchyne lebo bola neskutočne hladná. Poslušne s ňou išiel a celú cestu jej obdivoval zadok. „Dáš si niečo? Ja som totiž ešte nič nejedla takže ak chceš spravím niečo aj tebe.“ „Nie, vďaka. Ale vlastne caffe by som si dal.“ „Dobre. A ak ťa môžem poprosiť, prestaň mi zízať na zadok.“ „Sorry , ale nemôžem si pomôcť. Je proste..“ nadýchol sa „je na zjedenie.“ Toto ju dožralo. „Tak fajn.“ Povedala trošičku naštvaným tónom, nadýchla sa a šla preč z kuchyne. Chris tam ostal sedieť s otvorenou pusou a nechápal tomu čo sa práve stalo.

O dve minúty sa Sophie vrátila. Mala na sebe korzetové šaty s tenkými ramienkami. Boli dosť voľné no len pod prsiami boli strihnuté. Vlasy mala zvlnené a ofina jej mierne padala do očí. „Ty brďo!! No zlatko vyzeráš úžasne.“ „Ďakujem.“ „No ale ani tieto šaty ti moc zadok nezakryli.“ „Chris!!“ „No čo no. Som chalan tak prepáč. Nemôžem si pomôcť.“ „No tak si nejako pomôž lebo ak ešte raz budem počuť niečo o mojom zadku dostaneš do nosa.“ Dúfal, že len žartuje no nemienil si to overovať. Sophie si spokojne dorobila raňajky s pocitom, že je jej zadok konečne tabu. Soph sa najedla a kávu si šli vypiť na terasu. Ako tam tak sedeli, Sophie napadlo, že musí zrušiť tú ich dnešné rande. „Chris?“ „Mnoo?“ „Vieš... ja dnes nemôžem ísť von.“ Chrisovi skoro zabehla káva. „Prečo?“ „Vieš volala mi Shelby a ..“ „Takže kvôli nej nejdeš so mnou von?“ skočil jej do reči. „Ale ona ma potrebuje a ty to bezo mňa jeden deň vydržíš. Veď sme spolu teraz. No taak nemrač sa. Ja ti to vynahradím. Sľubujem.“ „Ako?“ „Noo, to ja ešte vymyslím.“ „Ja by som o niečom vedel.“ uškrnul sa a našpúlil ústa. Sophie so smiechom vzdychla. „No čo už s tebou. A potom sa už nebudeš mračiť?“ Pokrútil hlavou a vystrel ruku. Chytila sa ho a sadla si mu na kolená. Na nič nečakala. Hneď ho pobozkala a keby po chvíli neprestala asi by sa udusil. Ešte chvíľu sedeli v objatí a potom ho vyhnala domov s tým, že mu zavolá, kedy bude mať čas. Moc sa mu to nepáčilo, ale súhlasil.

Keď odišiel Sophie poupratovala šálky, taniere a šla si upratať izbu. O dve hodiny nato prišla Shelby.