To som už taký starý? Kríže ma síce bolia – ale tuším ma nebolia dostatočne. Futbal ma ešte stále nebaví a stále sa mi celkom páči tá moja pani domáca. Pifko večer k telke bodne, ale to predsa ešte nič neznamená...

Stále nemám auto – nemám sa v čom špárať. Garáž mi nezdobia škatuľky s matkami, hmoždinkami, skrutkami a podložkami – samozrejme zaradené podľa rozmeru. O vlastnom byte, či vlastne dome so záhradou nehovoriac. A okopávať susedove kríky? No kde sme, veď nemám ani rýľ. A nieto ešte chuť na nejaké doma vypestované plody.

Trošku som zkonzervnel... Radšej si niekde posedím (ako mám niekde behať za žabkami...) Veď aj tak, čo z takej žaby – naľaká sa a ihneď niekam odskočí. Priamo pod kamión.

Vyvolá konflikt, nezabrzdí rozbehnutý stroj... Možno zabrzdí výstavbu diaľnic. A celá vec skončí na krajskom súde.

Darmo, plašiť žaby sa nevypláca – radšej nemať s nimi nič. Radšej mať nejakú tú ropušku doma.