Sedeli vedľa seba v trolejbuse. Pani – žena v rokoch, pedantne upravená a oblečením perfektne, priam puntičkársky zladená. Pán – intelektuálne pôsobiaci s mierne prešedivenými vlasmi. Stále rozprával, úporne niečo horlivo vysvetľoval. Prirodzene gestikuloval, pričom občas upútal pozornosť okolo sediacich ľudí. Žena ho síce počúvala, ale bola očividne myšlienkami inde. Chápavo prikyvovala a občas vykúzlila aj mierny úsmev na tvári. Prešli už niekoľko zastávok.

Zostarnutá dvojica išla až na konečnú. Muž vzal galantne obidve tašky do svojich šľachovitých rúk. Žena prehodila cez plece kabelku. Svorne vystúpili na železničnej stanici. Neskôr sa detsky chytili za ruky a kráčali do vstupnej haly. Evidentne boli obidvaja dôchodcovia. Zrejme sa vybrali niekam mimo mesta. Možno ich kroky smerovali na vlak, ktorý ich rýchlo odvezie do ich milovanej chalupy. Šírili vôkol seba nesmiernu pohodu. Ich vzájomné súcitné správanie bolo priam príkladné.

Takto spoločne vychutnávali nádherne slnečný, jesenný deň. Išli relaxovať do lona prírody.

Trošku som im závidela. Skrášlili môj deň, prežiarili ho závideniahodným, tichým súzvukom čistých, spriaznených duší.