Režisér Jiří Menzel si po niekoľkoročnom dlhom a tuhom boji s inými uchádzačmi nakoniec vybojoval práva na sfilmovanie vrcholného diela Bohumila Hrabala – bestselleru Obsluhoval jsem anglického krále. A tak mohol nadviazať na úspešné pokusy o filmovú adaptáciu diel tohto autora z minulosti – r.1965: Smrt pana Baltazara (poviedka z Perličky na dně), r. 1966: Ostře sledované vlaky – ocenený Oskarom, r. 1969: Skřivánci na niti – ocenený Zlatým berlínskym medveďom v r. 1990, dovtedy film odpočíval v trezore, r. 1980: Postřižiny, r. 1983: Slavnosti sněženek.    Treba povedať, že ide o pokus platný, no na druhej strane svetový rekord ním na rozdiel od niektorých spomínaných pokusov atakovaný nebol.  

                Film je zaujímavý z viacerých aspektov. V prvom rade, čo je pri filme podstatné, je zaujímavý samotný príbeh resp. jeho posolstvo. Jan Díte (Ivan Barnev, Oldřich Kaiser), ústredná postava príbehu, vzdialene pripomína postavu Foresta Gumpa. V oboch prípadoch malý, jednoduchý človiečik má to šťastie, že prežije vskutku zaujímavý život plný vzrušujúcich udalostí, o akom sa bežnému smrteľníkovi môže len snívať. Sú tu však aj podstatné rozdiely. Kým Forest Gump nemá žiadne ambície, naivne verí v dobro, pravdu a lásku a v jeho živote hrá podstatnú úlohu náhoda, Jan Díte ambície má, hodnotovo dlho nie je zďaleka tak jednoznačne vyprofilovaný a náhody sú často nahrádzané systematickou snahou o dosiahnutie cieľa. Jan Díte až vlastnou životnou skúsenosťou, po excesoch proti morálke a pošliapaní hodnôt najrôznejšieho druhu, prichádza k poznaniu podstatného a kritickému pohľadu na seba samého a na svoju túžbu byť za každú cenu veľký, vplyvný a mocný. Práve vďaka tomuto rozmeru nejde len o milú komédiu (i keď menej vnímavému divákovi sa tak film môže javiť), ale o vcelku zaujímavý pokus o zobrazenie dozrievania človeka.

                Podobnosť s filmom Forest Gump je aj v niečom inom, v oboch prípadoch sa totiž na pozadí hlavnej dejovej línie vysporadúvajú tvorcovia filmu s národnými dejinami 20. storočia, zahŕňajúcimi nielen svetlé obdobia, ale aj stále živé národné traumy (rasová segregácia, vojna vo Vietname a na druhej strane obdobie druhej svetovej vojny a totalitného komunistického režimu). Film tak nerieši len individuálny osud  malého čašníka, ktorý mal svoj sen, ale zaoberá sa jemne aj povahou národa ako celku a jeho postojmi v rozhodujúcich dejinných okamihoch. Vďaka tomuto prierezu dejinami 20. storočia môže divák zažiť pomerne hodnoverne sprostredkovanú atmosféru bezstarostnej prvej československej republiky, šokujúceho precitnutia pri vzniku protektorátu, či smutného vytriezvenia po nástupe boľševikov.     

                Pri spomínaných kladoch treba na druhej strane povedať, že film občas pôsobí rozvláčne, miestami cítiť až nepríjemné zameranie na efekt, niektorým hercom sa tiež nepodarilo prekročiť svoj vlastný tieň a v podstate hrajú samých seba. Napriek tomu, pokiaľ ste tento film ešte nevideli, máte nejaký vnútorný hodnotový problém (najmä v otázke karierizmu, túžby po uznaní a bohatstve), alebo beriete na dejepise 20. storočie a zároveň nemáte problém s erotickými scénami (myslím v pozícii diváka), tento film vám môže trošku pomôcť.

 Sasi

96. Malokarpatský zbor