Niekde v Anglicku.

     Nad sídlom temného pána začala veľká búrka. Zrazu sa  z ničoho nič zobrazilo znamenie. Nebolo to len ledajaké znamenie. V znamení bola vyobrazená ľudská lebka okolo ktorej sa ovíjal had. Toto znamenie malo privolať prisluhovačov temného pána – smrťožrútov. Znamenia sa bál každý čarodejník, ak by sa objavil nad jeho domom, tak už nemal čas uniknúť, jeho osud by bol spečatený.

   Každý smrťožrút  mal na pravej ruke kúzlom vytetované temné znamenie. Nedalo sa odstrániť, navždy až do konca ich života zobrazovalo to, komu patrili, boli označení ako zvieratá len s výnimkou od nich, že dobrovoľne. Každému sa začal zvíjať had na ruke. Had na ich ruke sa zvíjal okolo lebky, všetci smrťožrúty sa mali dostaviť na zhromaždenie do sídla. Nielen vytetovaný obrázok sa hýbal, ale tá bolesť, ktorá ich upozorňovala, museli sa ju naučiť znášať.

O niekoľko minút dorazilo tucet na čierno zahalených postáv do sídla temného pána. V najväčšej miestnosti sídla sa zhromaždili.

   „Dnes sme sa stretli, preto aby sme vrátili našu bývalú slávu a aby sme naplnili proroctvo, v ktorom sa hlása o znovuzrodený nášho pána“ Predniesol úvodné slová najbližší a najvernejší smrťožrút Lucius Malfoy. „Kedže už za posledných osme rokov, sa nás ľudia prestali báť, musíme znovu pripomenúť, že i my ešte máme moc, preto musíme naplánovať novú akciu“     

   „Od dnes najbližšie tri mesiace, sa budete všetci pripravovať na novú akciu, podrobnosti sa dozviete o týždeň skôr, než nadíde čas. Preto sa usilovne pripravujte, ale nabádam vás o dnešnom stretnutí nebudete rozprávať ani svojej najbližšej rodinne“ dopovedal ráznym tónom Lucus M. . „Ale, čo ak nás niekto zradí ???“ spýtal sa dychtivo nižší smrťožrút ako bol Lucius M. „Tak si ho potom sám osobne poddám“ Odpovedal. „Dnes ukončujeme schôdzu, podrobnosti sa dozviete, keď nad naším sídlom znovu zazriete náš temný znak“   S týmito slovami sa všetci premiestnili, kto vie kam.    

Na ústredí Fénixovho rádu

O necelú minútu sa jedna temná postava vrátila zo schôdze, ktorá sa konala v temnom sídle. Keď sa postava premiestnila, na to si dala dole svoju masku. „Čo je nového Snape“ spýtal sa Sirius keď zbadal kto sa premiestnil do malej knižnice. „Sirius, zvolaj prosím ťa rád, mám nejaké informácie, musia ich počuť všetci“ a hneď na to Sirius podišiel ku krbu a Letaxom sa premiestnil k profesorovi Dubldorovy do pracovne. „Albus prosím ťa, pošli sovu, treba zvolať rád na ústredie“

     Prekvapením výrazom sa Albus pozrel na Siria. Vstal spoza stola, a zamieril do sovinca, ktorý bol neďaleko Rokfortského hradu, aby mohol poslať správu a zvolaní  rádu.

Niekde úplne mimo

   Ráno sa zobul vo svojej izbe čiernovlasý osemročný chlapec. Keď otvoril oči, vybavilo sa mu hneď čo sa stalo minulý večer a čo ho čaká, mal zvláštny pocit, akoby by sa bál budúcnosti. Rozmýšľal nad svojím budúcim osudom. Namáhavo stal z postele a pozrel sa von okom. Vonku práve svitalo, obloha bez mráčika, tento deň vyzeral že sa vydarí.  Harry si ustlal posteľ a šiel do kúpeľne.

   O niekoľko minút šiel po dlhej tmavej chodbe do jedálne, kde si sadol k stolu, a hneď  začal jesť. Po raňajkách ho čakal posledný týždeň výcviku

     Po chodbe zabočil vpravo do svojej učebne. Otvoril vŕzgajúce dvere do učebne a nikoho tam nevidel, tak si sadol za drevený stôl. ...