Včera o pol 12tej v noci, zvoní telefón. utajené číslo. zdvihnem, ozvem sa po madarsky, kedže som v madarsku. v dialke počujem akési haló, a potom nič. zložila som. kto sa tu hrá o pol 12 v noci.

no zvoní ešte raz, zdvihnem, a zase také zvláštne šuštanie, a slabo počujem: Viera? you forget me?

vtedy mi svitlo. Ali. z Tuniska. z minuloročnej dovolenky. naposledy ked volal, tak sme sa nemali o čom rozprávat. a hogo vtedy v článku poznamenal, že išlo asi o kontaktný gól. Tak potom čo teraz?

Tažko som mu rozumela, jednak bolo blbé spojenie, to šuštalo, rušilo, a jednak som si asi aj odvykla od tej jeho angličtiny. No čosi tam mrmlal že zavolá tomorrow, čiže dnes.....

Inak sa priznám, minule som si na neho spomenula, a som si tak hovorila, že ked mi zavolá, mohla by som sa vtriet, a navštívit Tunis, bo v hlavnom meste som ešte nebola, a on vtedy hovoril, že tam študuje.

tak neviem, možno mu to dnes ani nezdvihnem......