My, obyvatelia Rače, máme veľké šťastie.
Možno si ani neuvedomujeme fakt, že bývame akoby v meste i na dedine zároveň.
Do hory to máme len - ako sa hovorí - na skok.
Naša obec totiž leží na malebnom úpätí Malých Karpát.
Naša rodina, ale aj s kamarátmi často chodievame na vychádzky do lesa.
Hľadáme hríby, opekáme slaninku a rozprávame si rôzne príhody.
Moja babka, ktorá sa tu narodila a žije v Rači celý svoj život, pozná doslova každú piaď tejto zeme. Vie o nej aj veľmi pútavo rozprávať. Najradšej mám napínavé príbehy z jej mladosti.
Raz na jeseň sme sa zatúlali na prekrásne miesto v lese, kde hrali akísi chlapci futbal. Babka mi povedala, že toto miesto sa volá Gašparské. Nachádza sa v lese nad Račou, neďaleko vrchu Malá baňa. Málokto už vraj dnes vie, ako vlastne toto vychýrené ihrisko v lese vzniklo.
Bolo to údajne v období pred II. svetovou vojnou.
V Rači bolo veľa mládeže, ale miest, kde by sa mohli zabaviť, alebo si zašportovať, bolo vtedy žalostne málo. Račianski chlapci nemali kde hrávať futbal, odvšadiaľ ich vyháňali, lebo vraj všade robia krik. A preto sa rozhodli, že si sami vybudujú futbalové ihrisko v lese.
Malo to však jeden háčik.
Les strážil prísny hájnik Gašpar a oni dobre vedeli, že ten by im to nikdy nedovolil.
Rozhodli sa preto, že ho musia nejako prekabátiť.
Starostlivo si vyhliadli rovný kúsok lesa zarastený stromami a vymysleli si tajný plán. Začali chodiť v noci, pod rúškom tmy do lesa a pripravovať si miesto, kde chceli mať svoje vytúžené ihrisko. Vždy vyťali jeden strom aj s koreňmi a dôkladne zahladili stopy tak, aby to hájnik nezbadal. Rúbať stromy bolo v tom čase prísne zakázané, a preto chlapci každý vyťatý strom aj všetky halúzky starostlivo pozbierali a odniesli. Každý peň vykopali aj s koreňmi a miesto prikryli trávou a lístím.
Gašpar najskôr ani nezbadal ako mu v lese ubúdajú stromy, no keď mu uprostred lesa vyrástla veličizná čistinka, začal pátrať po vinníkoch. Keď sa počase dozvedel pravý význam ich snaženia, zmieril sa s tým a dovolil im na tom mieste hrávať futbal.
Chlapci na Gašparovu počesť svoje tajne vybudované ihrisko pomenovali Gašparské.
Tradícia futbalových zápasov na tomto mieste sa ujala. Každý rok na 9. mája sa tu vraj konali futbalové turnaje Štrajcle verzus Kopanice, Dolný koniec verzus Horný koniec, či Hakle a Komisárky. Ľudia sa pekne vyobliekali a celé rodiny išli povzbudzovať svojich futbalistov. Víťaz dostal sud piva a potom všetci oslavovali pri vatre. Jedli cigánsku pečienku a spievali veselé pesničky.
Pre deti z račianskych škôl sa tu ešte donedávna organizovali školské výlety. Hrali sa pri potoku na Kamennej žabe a možno ani netušili, koľko námahy, dôvtipu, šikovnosti a odvahy potrebovali vtedy dávno chlapci, keď budovali to dodnes obľúbené miesto.
A vďaka nim sa nezabudlo ani na obávaného hájnika Gašpara.
Martina Dupáková, 8. B
ZŠ Plickova 9, Bratislava-Rača
Račiansky jahodový kvet 2002/2003
kategória 5. - 9. ročník
1. miesto
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Komentáre