Laura si už po niekoľký raz znovu premietala cestu, ktorú chce prekonať. Kedysi ju v rýchlom tempe zvládla za necelých dvadsať minút. Vedela, že v súčasnej situácii to bude trvať asi hodinu. Mala by to zvládnuť ... zvládne to ... ale keby niečo ... väčšinu cesty pôjde parkom, ktorý je lemovaný lavičkami. Ak sa vyskytne nejaký problém, bude si mať kam sadnúť a zavolať rodičom. Na lístok v kuchyni si poznačila, že si nesmie zabudnúť vziať mobil.
Nedávno išla von a zabudla ho v obývačke na stolíku. Len čo odišla z domu, volala jej mama. Keď sa neozývala ani pri štvrtej sérii opakovaného vyzváňania, vyľakala sa. Laura bola vonku asi pol hodiny. Hneď po návrate domov mame zavolala. Zastihla ju už na ceste k nej ... s hlavou praskajúcou pod ťarchou katastrofických scenárov a predstáv, čo sa asi mohlo stať jej dcére.
xxx
V nedeľu ráno sa Laura zobudila v rovnakom čase, ako po iné dni – kúsok pred pol siedmou. Každý večer si uvarila termosku čaju, ktorá patrila so šálkou, niekoľkými kúskami ovocia, balíkom keksov a telefónom k základnému vybaveniu jej nočného stolíka. Hoci protéza sa nasadzovala iba jednoduchým pripnutím ku zvyšnému živému kýpťu pôvodnej končatiny, Laura si ráno radšej trochu dlhšie poležala v posteli a nechávala kýpeť odpočinúť. I keď už nemala také bolesti ako na začiatku používania protézy, nič nechcela zbytočne presilovať ani zanedbávať.
Ako každé ráno po prebudení si Laura diaľkovým ovládačom zapla rádiomagnetofón a izbu zaplavili príjemné jemné melódie z novej rozhlasovej stanice. Každé ráno znovu a zas prekonávala vnútorný údes a donedávna nepoznaný pocit zdesenia, ktorý ju ešte vždy zaplavoval, keď si skúšala pravou nohou nahmatať tú ľavú. Uvedomovala si, že prázdno vo veľkej posteli je ešte väčšie, než v období, keď v nej oplakávala stratu vzájomnej lásky s Marekom.
Za oknom sa rozvíjal ďalší slnečný deň a z diaľky k nej s hukotom elektrickej kosačky priletela aj omamná vôňa čerstvo pokosenej trávy. V tajnom kútiku duše, ktorý charakterizoval malý pozostatok dobre ukrytej detinskosti, pripojila k želaniu, aby všetko bolo tak ako pred nehodou, ďalšiu nereálnu túžbu o tom, nech príjemné slnečné dni vydržia počas celej zimy.
xxx
<< XV. - ODHODLANÁ ... XVII. - ZAVÁHANIA ODVÁŽNYCH >>
Komentáre
Som prvý :)
Teda,už sa i teším na vôňu pokosenej trávy ...
:) mmm las
Aha,dia..aspoň ťa pozdravím
:) ahoj teiduško
dia, teide :o))
teide, aj keby som Laure zmenu rozhlasovej stanice odporučila, oživenie vlastného "ducha" má v rukách len ona sama...
Želám krásny deň všetkým blogoženuškám i blogomužíkom :o))
Zatial som posledný :-)
Always, vďaka ... sľubujem, že sa budem snažiť :o))