hm, zeby som sla zaliat kavickou?

Súvisí to s mojou predchádzajúcou snahou o zmenu života k lepšiemu. Teda tak to mám aspoň v pláne. Naskytla sa mi vplyvom môjho úsilia o zmenu možnosť zmeniť život dosť radikálnym spôsobom, ba pre moju povahu je tento radikalizmus až nepríjemný. No ale dnes som sa rozhodla, čo s tým urobiť. Pretože vzľadom na okolnosti, v akých som sa ocitla, veľa možnosti výberu aj tak nemám.

Nakoniec si na to prišiel: "niečo zmysluplného" :) Tak vieš, čo máš robiť, len to nerobíš, alebo robíš práve to čo by si nemal, alebo strácaš čas otázkou na ktorú už poznáš odpoveď...
Čo môžeš vedíeť? o tom zmysle konkrétnejšie?, zistíš len tak že ho nájdeš v tom čo práve robíš, a nie zaznamenávaním a rozhodovaním sa o tom čo robiť.
Možno je problém, že to chceš zistiť v jednoizbovom byte, sám pre seba!

...nachadzanie zmyslu v tom co prave robis je jedna z moznosti co robit. Zapisujem si ju do zoznamu :-). Tiez davam otaznik s vykricnikom ku rozhodovaniu sa v jednoizbovom byte sam a pre seba.

tá otázka by mala znieť "Čo mám robiť?"....to "mám" je dosť podstatné, pretože nejde o riešenie toho, čo robiť tento deň....otázka sa vzťahuje na morálku, na plánovanie....teda ide o to, čo by mal človek robiť, aby bol morálny...aby bol ľudský

...v pripade ak nie kazdy nas cin je dolezity z moralneho hladiska, ale nemas v pripade, ak kazdy cin ma nejake moralne dosledky, alebo je aspon trosicka spojeny s inymi cinmi, ktore maju moralne dosledky.

Toho zapisovania sa asi nechceš vzdať však :)
A čo si si napisal do tvojho zoznamu o tom -co chces teraz robit?, ked si si uz uvedomil to s tym jednoizbovym bytom? Hm :)

uvažovala som nad tým, či možno hovoriť o činoch mimo morálky... morálne činy však nie sú iba tie dobré, ale aj zlé, teda tie, ktoré sú alebo nie sú v súlade s našim svedomím alebo normami jednania....človek však nie vždy koná tak, že sa rozhoduje vo svojom praktickom jednaní, či koná (bude konať) dobre alebo zle...je preto mnoho úkonov, ktoré robí bez rozmyslu, vedomého rozhodovania, spontánne, automaticky....aj keď možno aj niektoré z týchto činov môžu mať nejaké spojenie s tými, ktoré majú morálne dôsledky....no keďže sa pre ne človek nerozhoduje, nemožno ich označiť za morálne...
napriek tomu človek túto spojitosť alebo existenciu morálky ako niečoho objektívne relevantného často odmieta...a Kant dal priestor práve ľudskému rozumu a tomu, čo považuje za dôležité, pričom tvrdil, že realita je výtvorom nášho rozumu a nie objektívnou skutočnosťou....teda, že napr. čas a priestor nie sú súčasťou obj. reality, ale že ich do nej vtláčame my sami...tým človek získal autonómiu (slobodu) v konaní, ale tiež univerzalitu v myslení (máme niečo spoločné)....a preto má možnosť rozhodovať sa ako "by mal" konať

Kant si však myslel, že podstatou človeka je aj povinnosť jednať istým "správnym" spôsobom (kategorický imperatív) a že stačí, aby naslúchal rozumu, ktorému sa nemôžeme vyhnúť, avšak môžeme konať aj iracionálne a tým popierať KI....

a čo si myslíš ty? malo tvoje posúvanie nábytku nejaký morálny dôsledok? :)

... bolo z mojho pohladu najlepsie mozna (kedze mi nic lepsie nenapadlo), neskodna cinnost. Ale z pohladu hladujuceho somalskeho decka, to bola mozno sebecka a zbytocna cinnost. Zabrala mi cas na robenie nieco spravnejsieho a teda bola vlastne nespravna. Mozno mozme spolu so Sokratom vsetko zlo zvalit na nevedomost. Vedome sa nikdy nerozhodujeme pre zlo. Z toho pohladu nie je ciste rozhodovanie sice najvyssim dobrom, lebo namiesto toho by sme mohli robit nieco lepsie, ale znemoznuje nam konat zlo a smeruje skor ku konaniu dobra (aj ked k nemu moze aj nedospiet)

mohla tvoja neškodná činnosť ovplyvniť somálske dieťa? v podstate je to smiešna otázka a niekto by túto priepasť mohol preklenúť....
Sokrates aj Kant predpokladajú, že máme niečo ako svedomie, ktoré je spoločné všetkým ľuďom a ktoré nám našepkáva, čo je správne, avšak...odkiaľ máme mať istotu, že tomuto šepkaniu aj správne naslúchame, teda, že konáme správne? odkiaľ vieš, že v presvedčení, že konáš dobro, si nakoniec nekonal zlo, hm?

Dobre je to co chceme a zle je to co nechceme. Bolest ja zla, slast je dobra. Cez sucit mozeme toto poznanie seba rozsirit na poznanie druhych, ked si uvedomime, ze sme podobni, ze chceme a nechceme podobne veci.
Vznika vsak problem, ze naraz mozme nieco chciet aj nechciet, alebo chciet nieco co v buducnosti prinesie nasledky, ktore nechceme, alebo chciet nieco o com vieme ,ze nechce druhy. To vsetko su protivahy pre rozhodovanie rozostavene akoby na dvojramennej pake, jedny silnejsie, druhe slabsie, jedny blizie k stredu otacania (tie ktore su v case vzdialenejsie) ine dalej (ktore su poruke). Vsetko co mozeme a mame urobit, je zozbierat nasim rozumom co najviac takychto protimotivov a sucastne si ich predstavit. To na ktoru stranu sa dvojramenna paca naklopi, t.j. to ako sa rozhodneme dopredu nemozeme vediet. Pravdepodobne sa rozhodneme aj tak zle. Ale aj tak je najlepsie co mozeme urobit, je zbierat rozne motivy a snazit sa ich co najviac sucastne predstavit.

Podla mna zabijas cas zbieranim, motivov. Cas leti. Clovek zije velmi kratko, , dáva otaznik s vykricnikom za svojou situaciou,... a dalej rozmysla co robit... Ked to, co uz vymyslel nespravi teraz, mozno nespravi uz nikdy, zaleje sa kavickou!:), ktora je tiez naplanovana na presny cas. To viete, ze vsetko sa neda naplanovat, sami to pisete. Preco by spontanne konanie nemohlo byt to najlepsie, ked je spravne. (Pri tom zlom, treba radsej pockat...)
Si si isty ze vedome sa nikdy nerozhodujeme pre zlo? Ja ked robim nieco zle- väčšinou si to uvedomujem.Preto sa mi nezda pravdive ani to, ze dobre je to , co chceme a zle to, co nechceme. -Pri tomto uvazovani, zda sa mi, myslis na seba!Pri tom by malo ist o niekoho ineho:) - to co chces a nechces , nechcu vsetci. Aa uz som si vsimla- pises tu o sucite.
Slast, je niekedy zla. A bolest JE niekedy dobra.
Chcenie- to je trapenie, treba zit! vsak :) Dufam ze tie motivy nezostanu len pri predstavach! Ak mas nejake velkolepe mozes zapojit aj viac ludi - pridam sa:) (-tzv. samozapájanie:)
Je to take jednoduche:)- konaj dobro. Lahko sa radi:), poviem ti- nepochybuj a zacni- to je najväcsí problem, potom pride dalsi o ktorom tu pisete- ze clovek si mysli ze kona dobro, ale v skutocnosti skodi. alebo, chce konat dobro, ale nevie a preto sa to musi ucit, co je tiez dost tazke. Ale pravdepodobne dobre rozhodnutie.Ved teoriu na rozlisenie dobra od zla uz mas:)

nemam nic proti spontannemu konaniu, ked je spravne. Ale existuje aj nespravne spontanne konanie, spontanne konanie v dave, spontanne konanie podla reklamnych sloganov... Ak by si mi pomohla definovat za akych okolnosti je spontanne konanie spravne, potom by som sa mu s radostou spontanne oddal (mozno definovanim tuto spontaneitu celkom nevyplasime:-)).

Je pravda, ze clovek obcas vedome koname zlo, ale to len preto, lebo popri tom robime aj dobre (vacsinou sebe). Vedomie nespravnosti svojho konania musime pritom potlacit, zapit,zabudnut hoci by sme mali postupovat prave opacne a co najzretelnejsie si ho uvedomovat.

Ked clovek potrebuje svoje konanie potlacit, zapit, zabudnut vtedy je to, čo je vykonané spontanne aj nespontanne- zlé. Vtedy je väcsinou uz neskoro, ale podla toho co vsetko uz clovek zazil, podla minulych prešľapov sa dá rozlišit spravnost a nespravnost toho o co sa snazime do buducnosti, takze nieje neskoro:) Alebo.. niekto sa vie poucit aj z chyb inych... To co zazil mu moze pomoct rozlisit ci to je dobre alebo zle, ked chce konat spontanne.
Spontanne konanie je spravne :
1. Prva okolnost- vo vseobecnosti sa to co prave idem vykonat poklada za spravne a nema to ziadne zapory (pripadne minimalne) a sam si viem zdovodnit preco to je spravne.
- mozes sa bez obav oddat :) dosledky pridu (rozne), ale netreba sa uz dnes strachovat, ze zajtra moze prsat
2. okolnost- To co prave idem vykonat je z mojho pohladu a z pohladu toho, komu pomaham spravne, ale z pohladu dalsieho cloveka, ktoreho sa to tiez dotyka nespravne.
-Pravdu v tomto pripade moze mat jedna, alebo druha strana, alebo obidve len z casti, alebo jedna z väcsej druha z mensej casti.
- Tu odporucam konat spontanne, len pri mnohych skusenostiach a praxi.
3. okolnost- Z mojho pohladu to je spravne z pohladu väcsiny- nespravne.
- treba sa zamysliet nad pohladom vecsiny- toto uz mozno nieje spontanne. Asi rovnako- s bohatymi skusenostami- je mozne konat ihned.
4. okolnost- Z mojho pohladu to je nespravne, z pohladu väčšiny spravne. Clovek najlepsie pozna svoje vlastne dovody- zalezi to od hodnot cloveka a od konkretneho cinu ktory chce vykonat, ale moze to byt spravne. Ak si nieje isty nech sa radsej este pred rychlym konanim pozrie na väcsinu.
5. okolnost- Z pohladu väcsiny to je spravne- ale vsetci sa mylime
- nekonat spontanne, alebo konat spontanne.
Aj nespravne konanie moze mat zmysel, ktory my nepozname, preto ho uprednostnujem :), okrem toho je bez zbytocnych stresov (pred konanim) A pochadza od srdca, nie (prehnane) od rozumu.

-Vsetky pohlady zavisia od "cistoty pohladu"
Mozes definiciu vvlepsit...

myslím, že spontánne konanie je preto "spontánne", že nepodlieha kontrole a preto sa samotný aktér spontánneho konania nerozhoduje pre správne či nesprávne SK, ale jednoducho bez uváženia spontánne koná...až hodnotením niekoho iného ho môžeme vnímať ako správne či nesprávne...možno vôbec hodnotiť to, čo nepodlieha kontrole a k tomu z morálneho hľadiska?

...mozno by sa dalo spontanne konanie scasti ovplyvnit a to tak, ze by sme sa vopred natrenovali na urcity premysleny spravny sposob konania a potom , ak by nastala vhodna situacia, by sa to nase "spravne nacvicene" spontanne prejavilo. :-)

Z moralneho hladiska spontanneho konania sa pytas asi na ten postoj, ktory zaujal Kristus, ked ho dav "spontanne" nechal ukrizovat - "Odpust im lebo nevedia co cinia." Z cisto moralneho hladiska sa take konanie neda odsudit, ale z pravneho hladiska a s pohladu poskodeneho neznalost neospravedlnuje. Prave to ma ale pohana k uvedomovaniu si roznych svojich pohnutok, aby som sa co najmenej mohol skryvat za svoju nevedomost.

spontánne činy....

Mozno som definovanim spontaneitu vyplašila:), ale ked clovek kona spontanne urcite to nieje len cisto zvieraci pud! Zda sa mi, ze aj spontanne konanie podlieha vôli, a clovek kona mozno aj na zaklade nejakych asociacii, minulych skusenosti, ktore mu prave v tej chvili prebehnu hlavou. Uvedomuje si v tej chvili co robi, robi to z nejakych dovodov, na nejaky podnet, je to rychle, ale neznamena to ze bez uplnej ucasti rozumu ci citov.

... dajme tomu,ze zvierata na rozdiel od cloveka, vzdy konaju spontanne. Preco hovorime, ze clovek niekedy nie je spontanny? Asi preto, za da niekedy viest prislubmi buducich slasti a hrozbami bolesti, ako aktualnymi slastami a bolestami. Clovek preto spontanne neutecie od zubara, ako by to urobilo kazde zviera.

Preto ,ze sa clovek na zaklade svojich presvedceni rozhoduje niekedy velmi rycho, by asi bolo treba najst ine slovo ako "spontanne".

Clovek nie je spontanny, pretoze sa boji konat, alebo pretro, ze cely život sniva a nenaucil sa konat, alebo az prehnane pouziva rozum a vsetko chce planovat a kontrolovat, alebo sa mu zda ze nemoze, alebo naozaj nemoze... Mozno je pre cloveka prirodzene byt spontanny- ked sa na to pozeram, pri nespontannosti-mi tam vychadza prilisna prevaha citov, alebo rozumu, alebo strach...ziadna harmonia. Ale spontannost cloveka treba nahradit:) inym slovom...
Co tak najskor definicia: schopnost cloveka prirodzene konat...
...viac ni uz nenapada,
Niekedy pri spntannom konani nemusi mozno ist vlastne slasti a bolesti.
Spontannost zasahuje aj to buduce.
Ine slovo ako "spontanny", by mohlo byt slovo osobnost, ak ide o ideal konania.