Sú chvíle ako táto,
sedím sám a ty tu nie si.
Cítim sa sťa blato,
ktoré osud v dlani miesi.

Bez teba uzavretý v prázdne,
v tieni svojho života.
Som osamelý a na dne,
i šliape po mne samota.

Moje sny som stratil v čase,
keď šelmy lovcov lovili.
Pili ľudskú túžbu z čaše,
aj mňa vtedy zabili.

No vstal som z toho prachu,
vediac, že tam nájdem teba.
Zbavil som sa svojho strachu,
keď dala si mi kúsok neba.

Chýba mi dnes tvoja ruka,
čo bude moju k srdcu viesť.
Tá, čo lásku jemne núka,
chcem ťa na rukách svojich niesť.

Prosím objím moje nahé telo,
keď ním osud zlosťou lomcuje.
Aby v ňom ohňom všetko vrelo,
tak, ako keď sa s tebou miluje.