Všetko je tak krásne,
ona nad tým žasne.

Zuby sa jej popod úsmev ceria,
jej žiarivé očičká v niečo pekné veria.
Kráča ako slnko čo má nohy,
prirovnať aj ku hviezde by sme ju mohli.

K tej čo na oblohe je,
spomedzi všetkých najjasnejšie žiari.
Lebo dievča nevídať bez úsmevu na tvári.
Zdá sa, že až príliš šťastná je.

Lenže každá z hviezd raz vyhasne,
naše dievča sa má zrazu otrasne.
Behom pár sekúnd všetko je preč,
je radšej ticho - akoby stratila reč.

Postupne stráca pre ňu všetko cenné,
a vraj, že tie priateľstva boli verné.
Slza za slzou sa často roní,
strašne jej totižto chýbajú oni.

Ona už však veľa nespraví,
tak len čaká či sa to napraví.
Či naberie to konečne smer správny,
či vráti sa jej ten úsmev známy.