Konečne som prišiel na to, prečo si moji známi myslia, že sa na nich hnevám. Vraj si ich na ulici nevšímam. Ja som ich totiž nevidel. Jedného dňa som si uvedomil, že svet sa mi javí trochu rozmazaný, akoby som pozeral na obraz niektorého impresionistu. Nevidel som na tabuľky autobusov, takmer som sa dolámal, keď som kráčal dolu schodmi a raz ma takmer prešlo auto. Nadišiel čas vyhľadať očného. Nameral mi 2 dioptrie. Bolo treba urobiť posledný krok - vybrať okuliare. Nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Optik predo mňa položil jednu zásuvku plnú okuliarov. Potom druhú. A ešte jednu. Nakoniec som z asi 100 rámikov vybral tie správne. Sú nenápadné a dúfam, že mi pristanú.

Konečne vidím na ulici známych. Aj pri práci s počítačom sa cítim lepšie. Už nemusím naťahovať krk ako E. T. Mimozemšťan, aby som videl na monitor.

Mimochodom, kdesi som počul, že jeden maliar - impresionista zle videl. Maľoval okolitý svet taký, aký ho videl svojimi krátkozrakými očami. Keď si prvý raz nasadil okuliare a pozrel na svoje obrazy, bol taký znechutený, že niektoré zničil. Vraj... Ako málo stačí, aby vznikol nový umelecký štýl - maliarova krátkozrakosť...