Zabudnime na chvíľu, že svetová kinematografia je zahnojená tisíckami zbytočných filmov, ktoré kazia vkus a poďme sa pozrieť na jeden z jej skvostov vypovedajúcich o tom, akí ľudia skutočne sú. Na Peckinpahovych Straw Dogs. Filmovú klasiku.

Sam Peckinpah natočil Slamených psov, aby si ventiloval strach pre sfajnovelých intelektuálov typický. Že mu nejaký nerudný bulo, živočíšny primitív znásilní ženu. Isteže to nikdy nepriznal, ale prečo to nespomenúť. Poznať ľudskú motiváciu nie je na škodu. 

A tiež nie je zlé vedieť, že vo Veľkej Británii bol film pokrytecky zakázaný (časť Censorship)  kvôli "zobrazovaniu násilia", lebo v protipóle k US intelektuálovi ukazuje anglický vidiek ako semenisko incestným krížením zdegenerovaných zabijakov.

No ale už k filmu ako takému:

S rousseauovskou ilúziou čistoty vidieka prichádza US astromatematik spolu s manželkou do jej rodnej anglickej obce, aby sa tam uprostred vysnívaného kľudu venoval svojej práci. Zjemnelý intelektuál opantaný abstraktným svetom čísel svoju mladú manželku zanedbáva. Tá sa nudí. A kvôli jeho neschopnosti viesť život, v ktorom nie je vytesnená na perifériu záujmu, ním tiež tak trochu pohŕda.

Prichádza prvá kľúčová scéna filmu. Nahá žena v sprche pudovo provokuje dedinských robotníkov, ktorí opravujú strechu ich statku. Vie, že ju robotníci vidia a oni vedia, že ona to vie. Škrupina "normálnosti" sa začína olupovať a atmosféra naberá pach samčiny. Žena intuitívne vytuší veľké nebezpečenstvo - až takto to s tou provokáciou nemyslela - a žiada manžela, aby robotníkov poslal preč. Neurobí to. Nevidí dôvod.

Druhá kľúčová scéna: na rozdiel od svojej ženy má matematik natoľko otupené inštinkty, že ju nielen odmietne preventívne chrániť, ale prichýli na statok obecného blázna podozrievaného z vraždy jednej z vidiečaniek, s ktorou odišiel z dedinskej veselky. On ju aj skutočne zabil, ale matematik o svojom rozhodnutí prýštiacom z liberálneho humanizmu, veliaceho poskytnúť mentálnemu retardovi pomoc, nepochybuje.

Potom už naberá film šialené otáčky. K znásilneniu jeho ženy naozaj dôjde - zosnovajú ho degeneráti, ktorých žena pozná od detstva a zaznie pri ňom pamätná absurdná veta Len opatrne, len opatrne - a intelektuálske posero matematik je nútený bojovať na obliehanom statku o holý život. Náhlou erupciou najprimitívnejšieho inštinktu, ktorým nás vybavila evolúcia - zabijactva - zažíva stav, ktorý dôverne poznajú napríklad vojaci, ergo profesionálni zabijaci. Hormonálny šok. Boj ho začína baviť. A z jemného intelektuála sa stáva to, čím sú primitívni vidiečania znásilňujúci a zabíjajúci ženy. Beštia.

Preč je celý iluzórny nános humanity a kultivovanosti.

Film končí smiechom matematika - vraha. Vezie v aute mentálneho retarda - vraha. Niet medzi nimi rozdielu.

Matematik sa cíti taký slobodný. Ako nikdy v živote.

Hudba, titulky, finito. Filmový stret prejemnelého intelektuálskeho sveta a brutálnej reality sa skončil. Výsledok je jasný.

A divák sa môže oddať znepokojivým myšlienkam, ako to vlastne s tou ľudskosťou naozaj je.

----------------------------

Na Peckinpahovi je sympatické, že sa nestavia do role moralizátora. Túto ľúbivú rolu odmietol už samotným názvom Straw Dogs - slamení psi z Tao-Te-Ťingu.

"Nebesa a země neprojevují lidumilnost, tvorstvo je pro ně tolik co slaměný (obětní) pes."

Slamenými psami kmásaným najnižšími pudmi sú v jeho filme zdegenerovaní vidiečania, matematikova žena pretŕčajúca sa nahá v sprche, neznáma vidiečanka, ktorá šla s nespoľahlivým dedinským debilom kvôli sexu do lesa, dedinský debil, ktorý ju nedopatrením zabije - a aj matematik, ktorý sa plynule zaradí do zoznamu divých zverov. Lebo inak sa už potom nedalo.