Musím uznať, že včerajší večer bol sqelý, grilovačka vyšla na výborne. Zišlo sa nás pár zámych aj neznámych,  hlavne že to bolo v priateľskom duchu. Hojnosť mäsa a alkoholu dala zabrať každému z nás. Niekomu viac niekomu menej, každopádne sa z nás stávali tí, čo sú za normálnych okolností uväznení, niekde hlboko v tele, možno až v končekoch prstov na nohách. Kto vie.

Ráno už však tak sqelé nebolo, snažil som sa začať premýšľať, len to nejako nešlo, jediná myšlienka, čo mi strieľala z jednej strany mozgu na druhú bola o dunení v prázdne. Po chvíľke sústredenia a hlavne za pomoci šumivej vody sa mi konečne podarilo rozchodiť prvé zaseknuté závity mozgu. Nebolo to však klasické premýšľanie alebo daydreaming, nejako sa to zvrtlo v meditáciu čo keby.....El Nino... Hlavou sa mi honili desivé scenáre, prehrávali katastrofické obrázky a čo keby....

Zrazu niekto prepol SWITCH do zvláštnej polohy, cítil som sa ako v sne a jediné čo mi znelo hlavou bolo už len

Black then white are all i see
In my infancy.
Red and yellow then came to be,
Reaching out to me,
Lets me see.
There is so much more and
Beckons me to look through to these
Infinite possibilities.
As below, so above and beyond, I imagine
Drawn outside the lines of reason.
Push the envelope.
Watch it bend.

Over thinking,
Over analyzing
Separates the body from the mind.
Withering my intuition,
Leaving opportunities behind.

Feed my will to feel this moment
Urging me to cross the line.
Reaching out to embrace the random.
Reaching out to embrace whatever may come.   (Tool)

Z letargie ma, ale prebrala moja malá fenka ako jej bolo treba ísť na vzduch a denný program, zvaný stereotyp či hádka......