Včera priebiehalo na Okresnom súde v Košiciach veľmi zvláštne pojednávanie s akým sa ešte slovenské súdy nestretli. Päťdesiatjedenročný Michal Holováč žiadal súd o ochranu svojich občianských práv.V roku 2003 požiadal Gréckokatolícke a Pravoslávne biskupstvo o zrušenie svojho krstu ku ktorému došlo v roku 1956, keď ho ako dieťa dali pokrstiť jeho rodičia. Tvrdí, že nemohol o svojom krste rozhodovať sám, teraz nechce byť členom a ani byť spájaný s akoukoľvek cirkvou na Slovensku. Obe cirkvi sa vyjadrili, že sviatosť krstu sa nedá zrušiť a súd aj jeho podanie zamietol.

Možno sa to zdá na prvý pohľad absurdné, že človek požiada o niečo také, ja musím povedať, že ja som rozhodnutím súdu sklamaný, no čakal som ho. Ale pán Holováč asi nepochopil proti akému kolosu sa postavil. Cirkev je jedna z najbohatších a najväčších firiem na svete, ktorá obchoduje ako jediná na svete s niečim alebo niekým čo nikto na svete nevidel.Ešte aj tie pozemky na iných planétach ktoré predávajú niektorí blázni je možné vidieť cez ďalekohľad. Vzoprieť sa takému kolosu nie je jednoduché. Kedysi to ľudí stálo život. Milióny ľudí zomreli v histórii ľudstva za to že zapreli Boha, či nechceli prestúpiť na inú vieru,alebo len preto že hlásali veci ktorými predbehli niekoľko storočí a ich upálenie na hranici ako kacírov dnes vyzerá ako obyčajná vražda a vlastne aj vraždou je. V mene koho, v mene čoho títo ľudia umierali, aká inštitúcia mala právo rozhodnúť, že ten ktorý človek zomrie, lebo neverí v Boha. A vraždí sa ďalej, na celom svete, často v mene Boha, toho alebo toho.Ľudia sú plní nenávisti voči ľuďom ktorí sa modlia inak, alebo nemodlia vôbec.Cirkev je tu stále, o časoch svojej najväčšej slávy a sily neveľmi rada hovorí, ale zato by rada držala ľudí nakrátko.Nečudujem sa človeku,ktorého život, jeho skúsenosti a názor doviedli až k tomu, že siahol na tak citlivé miesto ako je zrušenie a spretrhanie akéhokoľvek prepojenia na systém s ktorým nechce nič mať. Čo je na tom na nepochopenie. Pán Holováč vyzerá ako blázon, ako Don Quichotte ktorý bojuje s veternými mlynmi.Chce mať svoju vlastnú slobodu a tak nechápem prečo ju mu niekto upiera. Nechápem, prečo sa nedá zrušiť zápis v jednej knihe. Potrebujeme mať svoj zoznam ovečiek, každý musí byť niekde zapísaný. Nie je to tak dávno kedy komunistický režim potláčal veriacich, siahal im na ich právo veriť v niečo v čo neverili komunisti a tiež mal svoj zoznam, svoje archívy. Koľko kňazov skončilo v žalároch, koľko ľudí nemohlo slobodne veriť v čokoľvek. Doba sa obrátila, ale systém sa nezmenil. Sloboda vierovyznania je len na papieri. V skutočnosti to funguje inak, len to nechceme vidieť.Absurdita. Len jeden príklad z Košíc. Na hodine dejepisu padla od učiteľa otázka kedy sa odohrala nejaká udalosť. Prihlásený chlapec odpovedal, že v roku tom a tom pred naším letopočtom. Učiteľ na neho drzo vybehol s vetou:“ Hádam si chcel povedať v roku 73 pred Kristom a nie letopočtom. Si ty nejaký komunista alebo ateista či čo?“ Koľko nenávisti k malému chlapcovi od pravdepodobne veriaceho pedagóga. Kde je tam to ich „miluj blížneho svojho“? Kde je tá sloboda, za ktorú bojoval možno aj on v roku 1989. Bude sa ten chlapec ešte pozerať niekedy na svojho učiteľa s úctou aká mu prináleží, alebo táto jeho „nevhodná“ odpoveď mu bude traumou na celý život?

Pán Holováč, ja vám držím prsty, a až sa to podarí požiadam tú moju cirkev o to isté.Sú len dve veci na svete ktoré sa podľa mňa nedajú zmeniť.A to dátum narodenia a dátum úmrtia.Všetko ostatné sa dá, len to by to musel niekto chcieť, a určite nechce.Tento kolos neustúpi. Nikdy. Možno to vyzerá že som zbabelec, ale nie. Len nezvyknem biť hlavou o múr, keby som to robil už by som ju nemal.