Stretol som ju v nemocnici, kde som krátky čas praxoval, stála pri obrovskom kvetináči a úporne do neho vracala. Jej pohľad smeroval stále kdesi k nebesiam. Tak som si ju vzal.  Bola nevidiaca. Dnes z toho vzťahu zostali len spomienky. Neviem presne kde som robil chybu, ....asi trochu tuším.  Milena bola fantastická. Takmer hneď som sa do nej zamiloval. Bola krásna, bola múdra, bola sexi. Vyštudovala vysokú ekonomickú v Prahe, a ja som sa pred svetom i sebou samým rozhodol, že sa budem o ňu navždy starať. Po troch mesiacoch chodenia sme sa vzali. A do roka sa nám narodil prekrásny chlapček. Problémi však narastali.

     Nechápal som vtedy, že moja pani potrebuje pomôcť zorientovať sa v chode našej domácnosti. Keď som ju videl na kolenách s handrou v ruke, pričom druhou rukou hmatala pred sebou po dlážke, ...ihneď som sa vrhol k nej a proti jej protestom som ju začal dvíhať zo zeme. Keď som ju videl pri vriacich hrncoch v kuchyni, ako prikladá ucho k rozhorúčenému hrncu, načúvajúc šepotu váry, ...opäť ako šialený som vystrelil k nej a začal som ju zachraňovať, ...proti jej vôli. Jedlo som uvaril sám za asistencie "mojej mamky na telefón". Zatiaľ čo Milena sedela v kuchyni pokorená a nežiadúca. Nechcel som, aby sa podieľala na chode domácnosti. Chcel som aby dakde sedela a nechala sa obsluhovať, ako kráľovná. Ako moja kráľovná. Pokladal som za bohorúhačské, žeby mala niečo robiť. Ona však zrejme nie!

     Dnes už viem, že sa chcela starať o mňa. Že chcela svoju lásku ku mne prejavovať tým spôsobom, ako som ja prejavoval svoju voči nej. Chcela mi prať, chcela mi variť, chcela mi dať všetko, tak ako pri našom spoločnom milovaní. Prečo by to malo byť iné pri praní bielizne, či drhnutí záchodu? Nechcela, aby som sa k nej správal, ako k postihnutej. Milena pracovala v jednej bratislavskej nemocnici, ako vedúca úseku zdravotnej starostlivosti. Keď sa vrátila domov z nemocnice, našla doma len ďalšiu ženskú, ktorá prala, varila a upratovala. Asi to nebola jej predstava o manželovi. Svojou láskou a starostlivosťou som ju gniavil. Chcela o tom so mnou hovoriť. Často sa pokúšala vysvetliť mi, že nie je lezba (takto to povedala) a že chce mať doma chlapa o ktorého by sa starala ona, ako každá iná žena. Nechápal som to a cítil som sa nepochopený a nedocenený. Nepustil som ju ku slovu a ihneď som ju pobozkal na ústa, aby som jej ich zavrel. Snažila sa mi vysvetliť, že je samostatná a moderná žena. Hovorila, že ju uráža, keď sa k nej správam ako k dementnej krave. Hrozila rozvodom, vraj aby som ju už ďalej netýral, aby som sa k nej začal správať, ako k žene. Vydržali sme spolu štyri roky. Milena si po našom rozvode vzala nevidiaceho muža a ...ťažko sa mi priznáva, myslím si, že je šťastná.