Tak sme sa opäť vybrali. Je to jedna z tých najlepších vecí, ktoré sa dajú spraviť v štvrtkový večer. A zvlášť devätnásteho. Teraz v trocha väčšej zostave ako minule, ale všetci na rovnakej vlne.  Je to úžasný pocit relaxu, tie dve hodiny netreba, ba až nemožno na nič myslieť, len vyprázdniť hlavu a počúvať..

Ako prví prišli na pódium Miroslav Suchomel Quintet a ako hosťa si pozvali Viktora Tótha z Maďarska. Svojský chlapík. Image ako budhistický mních, ale hral dobre. Moje uško potešili dva saxofóny. Moje beloved nástroje. Aj keď občas to bolo na mňa príliš hlučné a trošička jednotvárne (som náročný divák a poslucháč). Ale balada Melissa stála za všetky drobná. Krásna, romantická, zároveň pochmúrna melódia vedená dvoma saxofónmi. Mňam.

Po krátkej prestávke, strávenej v Sade Janka Kráľa a opätovne ľurujúc, že znova nemám foťák a Dunaj odráža krásne farby, vystúpili Juraj Griglák a jeho Bassfriends. To už bola iná káva. Konečne som zistila svoju orientáciu. Je to elektrický jazz :) Aj keď klasický oldschool jazz je fajn, toto ma vyslovene chytilo za srdco. V zložení spomínaný Griglák, Stanislav Palúch s husličkami, hlavný protagonista Matúš Jakabčic, usmievavý Eugen Vizvári na klávesoch, no a starý známy Oldo Petráš za bicími. Rytmika zladená, moje laické ucho nezačulo žiadnu osudovú chybu, no a husličky ako sólový nástroj boli osviežujúce a oživujúce. Prosto super.

Takže, ak sa mi niekoho podarilo trošku namotať, máte poslednú šancu 17.5. Divadlo Aréna. Možno sa stretneme.