neuveriteľná neprítomnosť

úsmev a puch z úst

ako objatie nasilu

tá trpká príchuť exilu

keď doma čaká Ťa pár pút

slzy a falošný súcit neba

ako žena čo Ťa nemiluje

tá stará bezzubá baba žuje

(ne)obyčajný kúsok chleba

do nekonečna vykrojený

čiapkami na šedinách

mizerne spredmetnený

ostali už len tieto tri

viera nádej a láska

tú jedinú do srdca mi vry

na očiach páska

v srdci však ešte

Tvoj oheň

praská