Vieš čo Lenka mám sa dobre ale dnes nemám náladu na rozhovor a rada by som bola sama, prepáč ale nie je to kvôli tebe, proste musím byť sama.  

Aha, hmm čo na to povedať, o.k tak až budeš mať náladu ozvi sa, zatial pa a drž sa.  

No niečo sa muselo stať naozaj vážne ked nemá náladu na rozovor povedala si Lenka, ked stlačila červené tlačidlo na jej najnovšom darčeku s kovovým obalom od jej nového priateľa,ktoré ukončilo hovor so Svetluškou.  

Peter sedel v prázdnom byte s hlavou plnou myšlienok na Svetlušku a ich spoločný večer ako aj na všetky predošlé večery,dni a chvíle strávené s jedinou pravou láskou svojho života. Aj ked mu všetci vravevli,že to predsa nemôže vedieť, vnútri v srdci,duši to tak cítil a teraz ďakoval osudu za to,že Svetluška našla odvahu a chuť mu odpovedať na odkaz a stráviť s ním nádherné chvíle tak ako predtým.  

Lenkina ženská intúícia jej napovedala,že za Svetluškinou nechuťou rozprávať sa bude určite chlap,pretože to nie je normálne takto odbiť kámošku akokoľvek nie práve z kategórie najlepších kamošiek ale predsa. Pomaly ale iste jej v hlave začali víriť tísíce variácií na tému možný kandidát Svetluškinho zamyslenia, ktorý spôsobil,že radšej ostala doma so svojimi myšlienkami. 

Tak teda to som vôbec nečakal aj ked so vedel,že to nebude jednoduché povedal si Peter ked si zrazu uvedomil,že má plnú hlavu Svetluškinho smiechu a jej celej celučičkej. Toto je asi láska, povedal si, ked si uvedomil,že ho zrazu zaplavil pocit strašnej pohody,ked sa cítil akoby celý svet bol malý ako gombík a on ho práve mal vo vrecku svojich combat nohavíc s kopou vrecák. 

Svetluška sedela v obývačke na svojom hnedom gauči v lone mala položený vankúš a s mierne túžobným želaním pozerala na telefóny na stolíku vedľa gauča, kde mala položený pohár s čučoriedkovým čajom značky London a malú misku s orieškami.  

Peter cítil akoby mal niečo urobiť,niečo aj ked nevedel poriadne čo ale cítil akoby ho niečo jemne navádzalo dvihnúť mobil a stlačiť rýchlu voľbu číslo dva pod ktorou sa nachádzalo číslo Svetluškinho mobilu od čias ked ešte tvorili pár. Nikdy ho nevymazal ale občas si spomenul aké by to mohlo byť super keby ho opäť mohol vytáčať s úsmevom v srdci kedykoľvek keď bude chcieť počuť Svetlušku or sa len tak podeliť s svojimi pocitmi, úspechmi,prehrami a starosťami všedného dňa s niekým koho miluje a kto miluje jeho.  

Ten telefonát som nemala asi nikdy urobiť povedala si Svetluška niekoľkokrát ked sa snažila sama seba presvedčiť,že to nebolo dobre aj ked hlboko v srdci or duši cítila ako ju zaplavuje teplo a príjemný pocit pri spomienke na večer s Petrom pri pohári vínka, no lepšie povedané pri viacerých pohároch resp flaške červeného merlotu.  

Tak dobre som sa necítila už hodne dávno, prešlo jej hlavou a vzápätí si uvedomila, prečo to tak bolo.