...

Hodina dohodla  sa s polnocou,

v šere skorého rána

akoby v sne ktosi na mňa máva,

si to ty, a či moja skaza?

Odplávala loď lásky,

z prístavu menom túžba.

Zamávala šatkou od starej dámy,

vzďaľujúc so smútkom.

Vydratou cestou vo mne,

žije spomienka v krvavom rúne

tam, v kúte pomaly uschýna,

ba aj oči ma v nočnom kúpeli

unášajú do neznáma.