Niekedy mám pocit, že všetko mi padá k nohám. No teraz sa mi zdá, že ty sedíš v oblakoch tak vysoko, že sa márne snažím naťahovať k tebe ruku…

    Niekedy mám pocit, že z očí vyčítam každú myšlienku. No teraz sa mi zdá, že v tvojich očiach sa topím. Stále hlbšie a hlbšie a tá nekonečná hlbočina ma tak pohltila, že sa nechcem nikdy z nej vynoriť na povrch…

   Niekedy mám pocit, že prítomnosť je natoľko fádna a predvídateľná, že všetko navôkol sad á predpovedať. No teraz sa mi zdá, že si ma začarovala vo svojom svete kde si niesom istý ničím a tá nádherná neistota vo mne vyvoláva pocit nekonečného šťastia. Šťastia ktoré sa rozlieva po celom mojom tele a napĺňa každý milimeter…

  Niekedy mám pocit, že chcem zničiť Olivera ktorý žije vo mne, že neprežije v svete ktorom žijeme. No teraz sa mi zdá, že má znova prečo , že sa môže túlať pláňami tvojej pokožky a blúdiť v tvojich očiach…

  Položila si mi srdce na srdce a tie splynuli v jedno. V jedno srdce ktoré bije rovnako pre oboch, jedna myseľ ktorá nepotrebuje slová..