Som starý kozák , čo si občas navráva, že ho už nič neprekvapí. Ale. Znova som sa presvedčil , že život je veľkým šibalom.

Je to ako vtom vtipe: „ povedzte svoje plány životu a ten sa na nich rád a s chuťou zasmeje „

Aj nedávny telefonát ma najprv nasrdil, ale neskôr už som sa na ňom zabával a smial , spolu so svojou priateľkou.

Zazvonil my mobil . Pozriem, číslo je my neznáme. Asi klient pomyslím si a zdvihnem ho.

„ Pán Jozef ? „ doslova štekne na mňa mlado znejúci ženský , či skôr dievčenský hlas. Ťažko mu rozumieť, pretože na pozadí hlučne hraje hudba , žánru pseudo repu hulvátskeho.

Po sekunde prekvapenia, som ako slušne vychovaný človek odpovedal: „ Dobrý deň slečna alebo pani. Áno ,pri telefóne je pán Jozef .“ Pod týmto menom ma poznajú moji klienti .

Ešte som nestačil dohovoriť, a už znova šteká z telefónu na mňa mlado znejúci ženský hlas „To Vy ste ten veštec ? Nóo ten, čo veští v Žiline ? „

Intuitívne odťahujem ruku s mobilom od ucha, kôli decibelom vychádzajúcim z sluchátka a snažím sa porozumieť štekajúcemu hlasu v mobile. Muzika nevalného žánru ( čo slovo to nadávka – proste perly :( ) vytrvalo prehlušuje hlas volajúcej slečny.

Prekvapene sa dívam na svoj mobil . Bdiem ? Alebo,či sa my nesníva ? Zhlboka som sa nadýchol a než som stačil odpovedať , znova netrpezlivo zaznel štekajúci hlas . „ Halló , ste tam ? „

„Áno som stále pri telefóne slečna alebo pani . Prosím s kým hovorím ? „ konečne zaznela moja odpoveď.

Miesto slušného predstavenia sa , znovu zaznel štekajúci hlas „ Noo viete , Vy ste veštil mojej krstnej tetke ( povedala meno a obec ) a ja chcem aby ste my povedal čo ste jej vyveštil! „

Od prekvapenia som na chvíľu neveriacky , doslova s vyvalenými očami onemel. To už sa na mňa uprel, aj pohľad mojej priateľky , s nemou otázkou na perách „ Čo že sa to deje ? „

Miesto odpovede som posunul mobil medzi nás dvoch a opakovane som si dovolil požiadať, nech sa dotyčná osoba predstaví.

„Prepáčte slečna , stále neviem s kým hovorím . Poprosil by som, aspoň Vaše krstné meno. „ znela znovu moja prosba.

„ Nóo viete , to je moja krstná a keď prišla od Vás zrazu sa zmenila . Je čudná a nechce my nič dať. Vyhodila ma zo svojho domu , nech idem k mame . Ona ide zavrieť dom a predať ho. Zrazu si ide na dovolenku. Noo a že si nepraje aby počas jej dovolenky niekto bol, u nej v dome. A ide bezo mňa s nejakých k… pííp cudzím pííp chlapom, čo ju len oj.. pííp, pííp a ja že nech si našetrím na dovolenku sama . Ale ako ? Ved ja nemám prácu ! „

Počas tohto dlhého monológu, sme neveriacky na seba s priateľkou hľadeli. Nakoniec priateľka my ukázala gesto , naznačujúce, že dotyčnému šibe alebo má o koliesko viacej.

Počas neskutočnej krátkej pauzy , kedy sa štekajúci hlas, asi pokúsil nadýchnuť, som si dovolil vstúpiť do jej monológu s opakovanou otázkou „ Slečna, prepáčte ale tu je pri telefóne veštec Jozef zo Žiliny . Môžete sa my konečne predstaviť ? S kým vlastne hovorím ?“

Táto neobvyklá ( pre ňu ) moja odpoveď , jej na chvíľu vyrazila dych a zobrala reč z úst.Bolo počuť náhly ťažký výdych ako prekvapeného a rozčuleného človeka. Zaznel známy hlas ale už o oktávu vyššie . „Čomu nerozumiete !? Ja som krstná neter mojej tetky X z Y (znova povedala meno a obec) . Vy ste jej veštil a odvtedy sa správa ako jeb.. pííp ..tá pí pííp.. a . Mám sa odsťahovať a ísť domov, lebo ona ide preč. Ako si to predstavuje ? „

„A to všetko po Vašom veštení ! Chcem vedieť hneď čo za blbosti ste jej natáral. „

Jej slová, značne upravili môj vysoký krvný tlak . Isto dosiahol úroveň siahajúcu do stratosféry na nezmerateľnú výšku. Len ruka mojej priateľky, pred mojimi perami , zabránila výbuchu môjho temperamentu a prejavenia sa ako hulváta. Ďakujem Ti moje dievčatko.

Síce neviem ako , ale nakoniec som sa ovládol a ako opakovací papagáj som znovu požiadal dotyčnú osobu aby sa predstavila menom.

„Slečna, prepáčte, ale tu je pri telefóne veštec Jozef zo Žiliny . Môžete sa my konečne predstaviť ? S kým vlastne hovorím ?“

Odpoveď nenechala dlho na seba čakať. Značne vysokým hlasom sme počuli.

„Čo ste hluchý ? Mojej tetke ste natárali pííp a pííp a teraz.. „ ďalej sme nepočuli, pretože prezieravá rúčka mojej priateľky stlačila to červené tlačidlo na mojom telefóne . Hovor bol u konca.

Síce dotyčná osoba ešte asi 4 krát znovu zavolala , ale ja som ju vždy zrušil, keď sa odmietla predstaviť. Neskôr som na jej zvonenie a telefónne číslo už nereagoval .

Samozrejme, náš ďalší rozhovor s priateľkou sa točil okolo dotyčného telefonátu a správaní dotyčnej slečny-pani ..

No každou minútou bol náš rozhovor veselší, uvoľnenejší , až to končilo jej parafrázovaním a napodobňovaním. Poctivo priznávam priateľka bola lepšia ale ja som ju odmenil za jej výkon, salvami smiechu na účet dotyčnej neznámej slečny.

Šibal život znovu dokázal ma niečim prekvapiť ale aj pobaviť.

PS: Aj keby dotyčná bola samotná pani XY nedozvedela by sa nič.

PSPS: príbeh je pravdivý

S pozdravom Jozef Blahosej