Akoby nestacilo, ze mame volno a doma sa nudim, lebo iba pomyslenie na to, kolko veci mam urobit do skoly mi zabera vsetok moj volny cas. Ak k tomu pripocitam moju lenivost a pohodlnost, problemy su na svete. A k tomu este fejton ...
   ... keby som len zacal o par dni skor. Nemusel by som sa ponahlat a stracat nervy ako minister obrany pocas stavu ohrozenia. No to by som nebol ja. Ved mam cely tyzden volno. Preco by som si nemohol v pondelok oddychnut, ved jeden den ma nezabije. Aj tak nemam ziadny napad, tak naco sa vzrusovat. Radsej si kuknem nejaky fajn program v telke, alebo zajdem do cajovne a pokecam s ludmi. O druhej poobede vyrazam z domu. Ved za hodinku som doma a mozem sa zas venovat pisaniu. Ha! Ze o hodinku. Prichadzam domov o pol siedmej unaveny, s plnym mechurom, ved som nejaky cajomilec, a moje prve kroky vedu na socialne zariadenie. Vtedy by som zan nic nedal. Chvalabohu nie je obsadene. Nahly pocit ulavy vystriedalo zamyslenie ... Utorok som prespal, ved este stale ostava dost casu do piatku. Vecer som zapol pocitac, ze pokeciam s ludmi a konecne vymyslim nejaku temu, o ktorej sa mi bude lahko pisat. Moj, na tu neskoru vecernu dobu neprekrveny, mozog si ale nestihol uvedomit, ze akonahle sa objavim na ICQ mi napise plno ludi "caw, ako sa mas?" alebo nieco v zmysle "toto video si musis pozret http://...". A moj umysel zhanat temu zapadol do najsamtmavsieho rozku mojej mysle. Ved casu je dost. Streda, nadherny slnecny den, krajsi si neviem ani predstavit. V tom moje zasnenie prerusi telefon a z neho sa plechovym zvukom ozyva "cav miso, ne*des na ba*k?". Zly prijem je asi zapricineny vodou, ktroa mi do mobilu natiekla pri minulom vylete a tak si iba domyslam, o co sa jedna. "No jasan. O deviatej budem u teba." Uz sa vidim ako vecer cely zniceny prichadzam domov. Uz ani pocitac nezapinam, lebo sa obavam ze by zomrel od smradu, spiny, potu a dalsich neidentifikovatelnych zmyslovych vnemov, ktore som zo sebou priniesol domov. Necudo, ked sa driapes po kopcoch a k tomu si vsimas tu nadhernu prirodu okolo seba ... a nevsimas si cestu ... a hlavne ten velky traktor, ktory okolo mna prechadzal a znicil mi moj nadherny bicykel. Po velmi osviezujucej a dlhej sprche odignorujem mamine pripomienky k uctom za vodu a liham si do postele. Stvrtok, Zabudol som, ze musim zbehnut na postu a vyzdvihnut zasielku ktoru som si objednal z ciech. Cestou stretnem misa stassla ako kraca po namesti s radom rajcanom. Uz sa len snazim skryt sa za nahodnych okoloiducich ked v tom pocujem "Fifo?". Do kelu, zas dnes nic na slovinu nevypotim. Inspiracia ma aj tak zatial nenasla, asi mam zlozitu adresu domov, tak idem s nimi stravit dalsi slnecny den v tmavej kobke plnej malych nadavajucich deti a hrajucich pocitacove hry. Cas leti ukrutnou rychlostou, az sa nestiham cudovat ako je to mozne. Ved Geografie byvaju vzdy take dlhe a ked si clovek zaplati pocitac na hodinu hned je to fuc. V tom musi byt nejaky figel. Mozno o tom napisem fejton. S viriacimi myslienkami v hlave prichadzam domov a sadam za papiere a pisem. Pardon, premyslam, lebo akonahle som prekrocil prah dveri, moj perfektny fejton sa rozhodol odist na Hawai. Asi sa mu nepacilo, ze mama kazala mojej telesnej schranke vyniest smeti, pozametat a vyriadit morskemu prasatu piliny. Zevraj ten neznesitelny zapach hnijuchic fekalii citia aj susedia. Ako je to mozne ze ho potom necitim ja, kto zijem v jednej izbe s tymto tvorom?
   A tak je tu piatok, 7:00 rano, den D. Fejton mal byt pobaleny v taske, ale asi sa mu tam velmi nechcelo. Zatial iba caka v mojej lebecnej dutine na to, aby ho moje koncatiny napisali na ten zdrap papiera, ktory som nasiel rano o siestej, ked som si uvedomil, ze fejton este nie je na svete. Ved casu je este dost, slovina je az tretia ...