Prítomnosť: (...náhle skočí do hádky budúcnosti a minulosti...) Aj tak som najviac ja. Ľudia prežívaj len mňa, minulosť je len spomienkou a budúcnosť – ty si veľkou neznámou, ktorú si mnohí ani neuvedomujú...

 

Budúcnosť: (...preruší prítomnosť, minulosť však zahanbene stojí v rohu miestnosti...) Ty sa neozývaj ty si prakticky nič, len krátky záblesk a už si preč, len pojem. Iba pomáhaš ľuďom strácať ilúzie...

 

Minulosť: (...akoby sa prebudila a potichu šepká budúcnosti do uška, načo sa urazí zasa prítomnosť...) Prítomnosť poznáme najlepšie len my dve... Povedz jej pravdu, neboj sa že prestane existovať, ľudia budú spokojnejší...

 

Budúcnosť: (...odtiahne si pomaly od ucha minulosť a začne hovoriť prítomnosti...) Počúvaj ty krásavica, čo sa chváli cudzím perím. V skutočnosti si len prechod medzi nami, len hraničná čiara medzi dvoma nekonečnými svetmi – medzi minulosťou a mnou. Jej kradneš ľudí keď sa začnú tešiť, smiať, plakať... Ja ich beriem pod ochranné krídla keď im ublížiš, pri prehadzovaní cez múr reality, ja sa o nich starám, keď majú polámané nohy a ruky, ja im utieram slzy, keď plačú, ja sa s nimi teším, keď sa smejú. Ty nie si žiadna hrdinka, ty si len „obyčajná“ prítomnosť. Pche.

 

Prítomnosť: (...stále drzo stojí v strede miestnosti, však pozerá zahanbene do zeme...) Achhh (...jediné čo zo seba dostane...)

 

Minulosť: (...osmelená toľkým úspechom kamarátky pokračuje v podpichovaní prítomnosti...) Ja som všetko čo ľudia prežili, som to Labello, čo sa kotúľalo po zemi, ja som tá ruka, ja som všetok ten napísaný text, ja si pamätám vojny, viem kde je príčina hladu, viem kde sa rodí láska a nenávisť, viem kde je počiatok života, kde začína svoju púť fialová krava s celými orieškami, kde sa balia čokoládové cukríky, kde urobili tú užasnú pizzu, o ktorú v tom okamihu nešlo, len ja viem, že nebola hlavná aktérka večera...

 

Budúcnosť: (...aj ona si chce ešte povedať svoje, tak preruší priateľku v polke vety...) A zasa len ja poznám pravdu o tom, ako to všetko skončí. Bude sa Labello opakovať? Kedy skončia všetky vojny? Zmení sa nič na lásku, alebo nenávisť? Ako ukončím púť cukríkov a čokolád je len na mne. Bude po nedojedenej pizzi nasledovať aj ďalšia? Nikdy nikomu nedávam odpovede na otázky dopredu, každý sa ich dozvie, keď bude čas. Ale jednu vec každému poviem... (tuto je)

 

Prítomnosť: (...postupne bledne, až úplne zmizne...)

 

Minulosť: (...sprisahanecky žmurkne na budúcnosť...) Ale sme jej dali...

 

Budúcnosť: (...trochu smutná, ale spokojná...) Hej, len či nám nebude chýbať...